Centrálna banka sa preto rozhodla zakročiť. Do intervencií na podporu slabnúceho kurzu vloží 60 miliárd dolárov.
Terajší prepad reálu a ďalších mien krajín rozvíjajúceho sa sveta spolu s úbytkom ich devízových rezerv súvisí s chystaným obmedzovaním menovej podpory americkej ekonomiky.
Vláda a centrálna banka sa podľa agentúry Reuters snaží udržať infláciu pod kontrolou a brániť prudkému poklesu reálu. Zároveň sa pokúšajú podporiť oživenie ekonomického rastu z minuloročnej stagnácie. Slabší real síce podporuje vývoz, zdražuje ale dovoz surovín a tovaru. Centrálna banka navyše nechce brániť kurz reálu len zvyšovaním úrokových sadzieb, pretože to by zdraželo úvery a podkopalo ekonomiku.
Real v minulých rokoch podobne ako meny ďalších mladých trhových ekonomík silnel. Súviselo to najmä s tým, že centrálna banka USA (Fed) podporovala ekonomiku masívnymi nákupmi dlhopisov, ktorými tlačila nadol dolárové úroky. Investori tak nakupovali výnosnejšie aktíva mladých trhov. Od jari ale kapitál z rozvojového sveta odteká späť k dolárovým aktívam, pretože Fed dal najavo, že tento rok začne svoju podpornú menovú politiku obmedzovať.
Analytici banky Morgan Stanley spočítali, že devízové rezervy rozvíjajúcich sa krajín sa kvôli tomu od mája prepadli o 81 miliárd dolárov, čo je asi o dve percentá. Prudko klesli rezervy najmä v Indonézii, Turecku na Ukrajine av Indii. Vedľa nákladných intervencií sa tieto krajiny môžu podľa analytikov brániť odlivu rezerv už len vyššími úrokmi.
Ekonómovia banky Citigroup podľa britského denníka Financial Times poukazujú na to, že platobná bilancia rozvíjajúcich sa krajín bez Číny a bohatých arabských štátov sa ako celok zhoršila z prebytku 2,3 percenta v roku 2006 na tohtoročný deficit 0,8 percenta. To znamená najvyšší deficit od roku 1998, kedy sa mladé trhové ekonomiky Ázie prepadli do svojej prvej finančnej krízy.
