Britská vláda za studenej vojny viedla oddelenie, ktoré malo za úlohu vývoj a výskum biologických zbraní. Z jedného dokumentu je navyše zrejmé, že vláda súhlasila s testovaním biologických zbraní na ľuďoch, ktorí o tom nemali najmenšie tušenie.
Dokument sa okrem iného venoval tomu, ako skúmať možnosť šírenia a globálneho použitia biologických zbraní, ako je napríklad antrax. Stratégovia sa domnievali, že ak dôjde k jeho použitiu vo vojne, mal by byť z lietadiel rozptýlený nad obývanými oblasťami, kde by zasiahol početnú populáciu civilistov z nepriateľského tábora. Vedci ale potrebovali zistiť účinnosť takéhoto postupu. Ako sa vlastne antrax bude šíriť a koľko ľudí bude zasiahnutých?
Ministerstvo obrany vymyslelo jednoduchý spôsob, ktorý podľa správy je úplne neškodný a pritom pomôže situáciu vyriešiť. Rozprašovaním fluorescenčným sírnika zinku a kadmia nad oblasťou východného Anglicka, konkrétne Cornwalle, sa dalo zistiť, ako by sa potenciálne podobná látka správala a aké územie by zasiahla. Rovnako tak bola látka rozprašovaná aj v Somersete. Vláda ľuďom tvrdila, že ide o neškodnú látku, ktorá nemá žiadny vplyv na ľudské zdravie. Inokedy sa používali aj neškodné baktérie, ktoré imitovali baktérie antraxu. Celkom prebehlo podľa dokumentu najmenej 100 pokusov na ľuďoch, avšak vždy bez akéhokoľvek zdravotného rizika. Tak to aspoň tvrdí britskej ministerstvo obrany.
Podobné praktiky sú však podľa odborníkov neprijateľné a nemožno ich ospravedlniť ani snahou pripraviť sa na biologickú vojnu zo strany Sovietskeho zväzu. Briti sa skutočne pomerne dlhú dobu obávali, že Sovieti môžu použiť antrax alebo iné biologické zbrane pri útoku na Veľkú Britániu. Testy tak slúžili nielen na overenie vlastných zbraní, ale tiež sledovanie toho, čo je schopný potencionálne spôsobiť nepriateľ. Nič z toho však neospravedlňuje pokusy britskej vlády na vlastnom obyvateľstve, akokoľvek boli zdravotne zrejme neškodné.
