Orlické vraždy boli jedným z prípadov, ktorý otriasol Českom a neslávne sa zapísal do dejín kriminalistiky. Gang piatich Čechov sa svojich obetí zbavoval obzvlášť odporným spôsobom – ich bezvládne telá (často ukryté v sudoch s lúhom) zhadzovali na dno Orlickej priehrady.
Medzi rokmi 1991 a 1993 zabila pätica vrahov päť ľudí. Napospol podnikateľov, ktorých zavraždili kvôli peniazom. Ich telá potom však museli nejako ukryť – a práve to gang orlických vrahov preslávilo. Traja z ich obetí skončili na dne Orlickej priehrady.
Prvým zavraždeným bol Aleš Katovský, ktorého Ľudovít Černý strelil do hlavy. Spolu s Kopáčom ho zabalili do role pletiva a zhodili zo Žďákovského mosta do vody. Zarobili na ňom 800 tisíc Kčs. O necelý rok neskôr zastrelil Černý prisťahovalca Leorenta Lipoveciho – telo natlačili do suda, zasypali lúhom a opäť ho zhodili do Orlickej nádrže.
Podobne skončil aj starožitník Vlastimil Hodra. Gang sa potom rôzne podieľal aj na vražde matky Vladimíra Kuny, ktorý do gangu patril tiež. Chcel zdediť matkin majetok. Poslednou obeťou bol švagor Karola Kopáča Jaroslav Meier.
Pre Kopáča skončil podiel na akciách gangu dopravnou nehodou v roku 1994, pri ktorej si poranil chrbticu a skončil na vozíku. Nemohol chodiť, ale ani sa riadne vyprázdňovať – ochrnutie pre neho vraj bolo najväčším trestom za jeho činy.
Ten skutočný ale prišiel až o pár rokov neskôr. V júni 1995 policajti z priehrady postupne vytiahli dva sudy a rolu pletiva s mŕtvolami. Informácie o vyšetrovaní, ktoré unikli prostredníctvom médií, potom jasne ukázali Karlovi Kopáčovi, že si pre neho vyšetrovatelia idú. Chcel spáchať samovraždu. Po troch hodinách bol ale zadržaný a jediné, čo sa mu „podarilo“ pri zatýkaní bolo, že sa strelil pištoľou do rozkroku.
V apríli 1997 bolo päť členov gangu odsúdených – Ľudovít Černý dostal doživotie, Vladimír Kuna dostal 25 a Karel Kopáč 21 rokov. Ten pred svojou „kariérou“ vraha dokonca patril aj k polícii, konkrétne k Útvaru rýchleho nasadenia. Tu patril vďaka svojim skúsenostiam s bojovými umeniami k najlepším. Lenže po troch mesiacoch skončil – vraj mu platili málo a úroveň výcviku bola nízka.
Práve Kopáč asi najviac prispel k odsúdeniu celého gangu – s políciou spolupracoval a podrobne opísal všetky zločiny pri rekonštrukciách.
Bolo 15. apríla 2004, keď prišla z kuřimskej väznice správa, že Karel Kopáč spáchal samovraždu. „Obeseného ho našiel v skorých ranných hodinách v kúpeľni iný odsúdený. Privolaná záchranka konštatovala jeho smrť,“ uviedol vtedy Miroslav Jílek, vedúci oddelenia styku s verejnosťou Väzenskej služby. Kopáč sa podľa všetkého obesil na šnúrke od trenírok. O samovraždu sa pokúsil vo väzbe dvakrát. Nakoniec sa mu to podarilo. Kopáč by už bol z väzenia prepustený.
