Albert Kahn, milionár a vášnivý fotograf sa v roku 1913 vybral do Mongolska, kde nafotil mnoho dokumentárnych snímok života v tejto krajine. Jeden z nich vyvolal búrku a pohoršenie. Je na nej žena uväznená v drevenej debne. V Mongolsku toto neľudské mučenie končilo smrťou.
Žena bola uväznená v drevenej debne a ponechaná svojmu osudu v púšti. Malá miska na pitie bola prázdna. Ľudia boli takto odsúdení k pomalej smrti hladom a smädom. Snažili sa prosiť ľudí o vodu, ale tým v podstate len predlžovali svoje utrpenie, pretože bedňu nikdy nemohli opustiť. Skôr alebo neskôr v nej zahynuli. Debna sa tak stala sa ich hrobom.
Spôsob popravy týmto spôsobom je neľudský, ani Albert Kahn žene nepomohol. Poslúchol pravidlo všetkých antropológov nijako nezasahovať do miestnej kultúry a zvykov. Fotograf mal byť len pozorovateľom. Podľa správy, ktorá vyšla v novinách o rok neskôr, bol tento spôsob popravy rozšírený v celej Ázii, kde sú ľudia zatvorený do kovových truhiel s malým otvorom, kam im občas niekto hodí jedlo.
Tento konkrétny snímok bol publikovaný v roku 1922 v magazíne National Geographics. Objavili sa názory, že príbeh okolo tejto situácie je vymyslený, však nikto nespochybnil autenticitu samotnej fotografie. Za povšimnutie stojí svastika vyrytá na debne vedľa zámku. Nie je to znak nacistov, ale v tomto prípade ide o náboženský symbol.
