Johan de Witt bol významným holandským politikom v 17. storočí, teda v čase najväčšej holandskej koloniálnej expanzie. Zažil, ako chutí moc a sláva, ale aj pád a horký koniec. Zatiaľ čo dnes sa ľudia svojím politikom mstia maximálne tým, že ich nezvolia vo voľbách, s Johanom de Wittem sa vtedy vysporiadali nesmierne kruto.
Johan de Witt sa narodil roku 1625 v holandskom Dordrechte. Jeho otec bol váženým starostom a syn tak išiel v jeho stopách. Vo svojich politických aktivitách sa Johan de Witt dostal na vrchol v iba 28 rokoch, kedy bol menovaný vodcom Spojených kolónií holandských, štátneho útvaru, ktorý bol predchodcom dnešného Holandska. Bolo to v čase, keď Spojené kolónie viedli vojnu s Veľkou Britániou a na víťazstvo Holanďanov by v tej dobe nikto nestavil ani deravý groš. De Witt bol schopný ale s Britmi vyjednať dôstojný mier, keď už ich nemohol vojensky poraziť.
De Witt stál na čele Holandska v rokoch 1653 až 1672, kedy prežívalo svoj „zlatý vek“ a stalo sa jednou z najsilnejších mocností sveta. Jeho vláda bola republikánska a oponovala monarchistickým oponentom. Amsterdam bol centrom medzinárodného obchodu, holandské lode brázdili všetky svetové oceány. Všetko sa vyvíjalo skvelo, a aj preto bol De Witt zvolený do úradu hneď trikrát po sebe.
Lenže Európu zachvátil chaos a vojny. Útok prišiel nie od odvekého rivala Anglicka, ale od Francúzska Ľudovíta XIV. Ten prekvapivo a veľmi náhle vyhlásil Holandsku vojnu. Holanďania sa mohli oprieť o skvelé loďstvo, ktoré bolo v tom čase najsilnejšie v Európe. Avšak na súši to bola bieda a Francúzi mali v pozemných silách veľkú prevahu. A táto vojna sa na rozdiel od tej s Veľkou Britániou rozhodovala na súši. De Witt prehral a s ním celá krajina. Holandsko padlo do rúk Francúzov.
De Witt sa razom ocitol v nepríjemnej situácii. Ľud ho vinil z porážky a z toho, že nedokázal vyzbrojiť a pripraviť pozemnú armádu na vojnu. De Wittov brat Cornelius bol uväznený. Proti de Wittovi sa konali demonštrácie a ľudové zhromaždenie. Ľudia si priali vládu monarchie Viliama III.
De Witt sa vzdal úradu a ihneď sa rozhodol navštíviť svojho brata vo väzení v Gevangenpoortu. Tam na neho ale čakal rozvášnený dav. Ako popísal situáciu spisovateľ Alexander Dumas, „každý bol chtiví toho, aby na neho vystrelil alebo ho udrel kladivom či bodol dýkou. Všetci chceli vidieť krv vytekajúcu z tela tohto hrdinu“.
Mestská garda nebola v dohľade, a tak dav vyvliekol oboch bratov z väzenia a doslova ich rozrezal na kusy. Ich telá visela rozpárané za nohy a niekoľko mužov z spodiny z nich odrezával kusy mäsa, ktoré predávali okoloidúcim za desať sous za kúsok. Dokonca sa dodnes má za to, že obe telá boli čiastočne zjedené, hoci okolo toho stále panujú nejasnosti. Vražda oboch bratov bola každopádne mimoriadne brutálna a barbarská. Takýto koniec si nezaslúžil ani jeden z nich. V Holandsku dnes má de Witt tri sochy, ktoré na jeho počesť boli vztýčené v 20. storočí.
