Kanada bola pre mňa krajinou, ktorú som poznala len z rozprávania a z hodín zemepisu aj to veľmi povrchne. Napriek tomu som sa na tento výlet veľmi tešila. Na začiatku musím úprimne povedať, že pomaly 8 rokov som odkladala návštevu mojej kamarátky v Kanade. Tento rok po vyčerpávajúcich prípravách a absolvovaní štátnic som sa rozhodla cestovať.
Letela som z Viedne do Amsterdamu a po krátkej prestávke nasledoval priamy let do Vancouveru. Pokiaľ budete nútení prestupovať, amsterdamské letisko odporúčam. Nie je príliš veľké, a najmä, je veľmi prehľadné.
Vo Vancouveri sme pristáli hladko a čakalo nás krásne letisko s vodopádom. Bola som unavená a veľmi som sa tešila, že sa konečne stretnem s kamarátkou.
Večer sme strávili v spoločnosti Slovákov, ktorí tam žijú a pracujú dlhé roky. Vychutnávala som si chladené pivo, pečené krídelká a počúvala som rôzne podoby slovenčiny už poznačenej angličtinou. Veľmi dobre mi padla Mariina „východniarčina“, ktorá pôsobila ako korenie v tejto časti sveta.
Musím povedať, že počúvnuť radu, aby sme vydržali byť hore čo najdlhšie, bolo rozumné, pretože preorientovanie sa na kanadský čas nám trvalo asi dva dni.
Adriana nám pripravila plán pobytu, ktorý začínal návštevou USA, štát Oregon, Seaside.
Po 800 km ceste autom (mazdička nesklamala) sme zaparkovali pred príjemným motelom asi 100m od pobrežia Pacifiku. Na druhý deň ráno som sa potichu vytratila a rozhodla som sa prejsť po pláži. Nezabudnem na ten hukot oceánu, tichú pláž s množstvom čajok a mušlí, ktoré miestni ľudia volali jednoducho „sand dollars“. Až doma som zistila, že sú to vlastne schránky mŕtvych ježoviek. Aj keď fúkal studený vietor a bolo pomerne chladno a voda ľadová, nedalo mi to, vyzula som sa a chodila bosá. Pláž bola obrovská a na okraji vyplavené stromy slúžili ako záhradný nábytok pre tých, ktorí si tam prišli oddýchnuť.
Seaside je krásne mestečko s množstvom pekných domov. Promenádu lemovali lavičky, z ktorých každá bola venovaná pamiatke zosnulého. Na jednej bol krásny nápis: „Ahoj, Jack, celý život sme sa s Tebou tešili, tak dúfame, že Teba poteší tento krásny výhľad na Pacifik“.
Po prechádzke nasledovala návšteva Cannyon Beach asi 15 km od Seaside. Rovnaký úžasný pocit z obrovskej sily vody a vetra. Odpočívanie na pláži a pozorovanie ľudí bol skvelý relax. Samozrejme, že sme si nemohli nechať ujsť aj povestné nákupy v Lincoln City – outlet stores, ktoré odporúčam každému.
Po návrate do Vancouveru sme mali pár dní na prehliadku mesta a prípravu na odchod do provincie Alberta ,čo bola trasa dlhá asi 1200 km.
Našli sme si ubytovanie v Rockies pri Banff, rovnako ako v USA, veľmi príjemný motel. Ubytovania sa od seba veľmi nelíšili. Kuchyňa spojená s obývačkou, dve izby, kúpeľňa. Všade koberce a veľmi čisto.
Rockie Mountains sú súčasťou národného parku Banff, ktorý vznikol v roku 1885. V tejto oblasti sme videli nádherné tyrkysové plesá, ľadovec, zasnežené hory, kaňony, jednoducho všetko, čo patrí k horám. Musím ešte pripomenúť, že od roku 1984 je táto oblasť na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Lake Louise bola naša ďalšia zastávka. Je to krásne miesto s vyhľadávaným Chateau Lake Louise.
Priamo na brehu jazera je turisticky vyhľadávaný hotel The Fairmont. Dýcha históriou a peniazmi bohatých zákazníkov, ktorých tu rozmaznávajú. Zámok je impozantný, a pokiaľ sme mali možnosť prezrieť si časť jeho interiéru, zariadený je v duchu doby, keď bol postavený.
Moraine Lake, Emerald Lake, Peyto Lake to sú ďalšie jazerá, ktoré sme videli. Najkrajší zážitok mám predsa len z Peyto Lake. Po krátkej prechádzke sa pred nami otvorilo obrovské tyrkysové oko. Mali sme nádherné počasie a farba vody až vyrážala dych.
Zastavili sme sa aj na Columbia Icefields – Athabasca Glacier. Je to pozostatok ľadovca, ktorý bol kedysi plášťom väčšiny hôr západnej Kanady. Leží na širokej, zvýšenej plošine a je najväčším ľadovcom kanadských Skalistých hôr. Väčšina zrážok je tu snehová, 7 metrov za rok.
Athabasca je najviac navštevovaným ľadovcom na severoamerickom kontinente. Nachádza sa naproti Icefield centra, jeho ľad je v neustálom pohybe, plazí sa vpred rýchlosťou niekoľkých centimetrov za deň. Pre otepľovanie klímy Athabasca Glacier počas 125 rokov stratil polovicu svojho objemu a zanechal za sebou mesačnú krajinu.
Po návrate z Alberty nám zostal čas na Vancouver. Preprava Sky train je veľmi pohodlná a rýchla. Z mesta Coquitlam, kde sme bývali, sme sa do centra ku Canada Place dostali asi za 1 hodinu.
Na mieste, kde sa dnes rozkladá Vancouver, žili asi pred 500 rokmi Indiáni. V roku 1792 bolo objavené britským kapitánom Georgom Vancouverom. Na mňa najviac zapôsobil Gastown, pretože je to historická časť mesta a bola prvým centrom. Zaujímavosťou je, že až do zavedenia prohibície bol Gastown centrom nočného života, bolo v ňom asi 300 barov a krčiem. Dnes tu nájdete množstvo obchodov so suvenírmi (Water Street), sú tu domovy ľudí s najnižšími príjmami, ale aj nové pre tých s vyšším príjmom. Sídli tu množstvo právnických kancelárií a architektonických kancelárií, umelecké galérie, hudobné štúdiá – (Bryan Adams tu má svoje štúdio). Myslím, že najslávnejšou pamiatkou tejto časti Vancouveru sú Steam Clock (Parné hodiny). Sú poháňané nízkotlakovou parou. K oznamovaniu času slúži melódia, ktorú hrajú.
Gastown je známy aj Medzinárodným jazzovým festivalom a výstavou starých áut a motoriek.
Pačila sa mi aj prechádzka po pobreží do Stanley Parku. Množsto architektonicky zaujímavo riešených budov, pekné lode v marine nám spríjemňovali prechádzku.
Svoj pobyt v Kanade sme zakončili návštevou Whistleru – mesta, kde budú zimné OH 2010. Je známym a veľmi vyhľadávaným lyžiarskym strediskom. Údolie Whistler Valley bolo obchodnou cestou Indiánov kmeňa Squamish. Táto oblasť dostala názov London Mountain, no neoficiálne sa nazýva Whistler, pre hvízdanie miestneho druhu svišťa.
Opäť sa nám počasie vydarilo a mohli sme si dovoliť vyhliadku s lanovkami Peak to Peak. Je to najdlhšia lanovka na svete – 3,024 km a prekonáva výšku 435 m.
Poplatok 40 CAND sa nám zdal naozaj veľmi nízky, pretože lanovkami sme sa mohli prevážať celý deň. Na jednej zastávke sme okrem krásneho výhľadu mohli odfotografovať aj Inukshuka. Je to kamenný medzník, ktorý bol používaný Eskimákmi, Inupiatmi, Kalaallitmi, Yupikmi a inými národmi arktických oblastí Severnej Ameriky. Pôvodne slúžili ako navigačné body alebo potravinové skrýše. Na severnej Aljaške mali za úlohu označovať trasy a výskyt karibu – druh soba. Inukshuk je po celom svete uznávaný ako kanadský symbol a je zároveň symbolom ZOH 2010.
Na ceste späť sme mali šťastie, videli sme pár medveďov, ktoré sa prechádzali popri ceste.
Tri týždne ubehli ako voda a začali sme baliť domov. Za mnoho nádherných zážitkov a dojmov ďakujem najmä Adriane, u ktorej sme bývali a ktorá sa o nás starala
Vedeli ste, že:
Kódové označenie Windows XP bolo Whistler a bolo pomenované podľa názvu mesta.
Kódové označenie Windows Vista bolo Longhorn, je to meno baru na úpätí hory Whistler Mountain
