Zdalo by sa, že dejiny raného československého rocku, teda big beatu, ako sa vtedy hovorilo, už sú dokonale zmapované. Občas sa ale objaví pozoruhodná rarita. Ako teraz, keď vyšli živé nahrávky kapely The Beatmen z Bratislavy.
Pamätníci rozprávajú, že keď The Beatmen vstúpili v polovici 60. rokov do povedomia publika a kolegov, pôsobili ako zjavenie. Petr Janda o ich pražskom koncerte v roku 1965 do svojej knihy Dávno napísal:
„Čtyři kluci, hodně připomínající Beatles, hráli skvěle a ještě líp zpívali. Měli v repertoáru spoustu svých vlastních skladeb. Dělal jsem, že jako docela dobrý, ale v duchu jsem z nich byl úplně paf. Hned jsem přemýšlel, jak se taky pustit do vlastního repertoáru.“
Dodajme, že v tej dobe Jandův Olympic slúžil v podstate ako sprievodná kapela sólových rock’n’rollových spevákov Mikiho Volka alebo Pavla Bobka.
Cesta na Západ
Po The Beatmen, ktorí sa svojím idolom Beatles podobali nielen oblečením a účesmi, ale aj typom písma, ktoré použili na svoje logo, sa zachovalo niekoľko štúdiových nahrávok, ktoré vyšli vo svojej dobe na singloch a v poslednej dobe niekoľkokrát na rôznych kompiláciách (naposledy tento rok na supraphonskom 2CD Big Beat Line).
Teraz zásluhou vydavateľstva Indies Happy Trails dostávajú rockoví archivári do ruky skutočnú raritu: živú nahrávku dvoch koncertov The Beatmen zo 7. a 8. októbra 1965, kedy kapela predskakovala v bratislavskej Športovej hale Pasienky slávnej britskej kapele Manfred Mann.
To bola pre prvú generáciu československých rockerov iniciačná záležitosť. Skupina so spevákom Paulom Jonesom bola vôbec prvou slávnou západnou rockovou kapelou, ktorá sa vo vtedajšom Československu objavila (v Prahe koncertovala 11. októbra toho istého roku), a byť jej predskokanom bolo pre The Beatmen skutočnou poctou.
„My bigbíťáci sme to, že hrali pred Manfredom Mannom, brali ako celkom prirodzenú vec a vôbec sme im nezávideli. Uznávali sme, že u nás boli skutočne najlepšie,“ spomína v booklete živého albumu Peter Bonzo Radványi, vtedajší spevák skupiny The Buttons, dnes jeden z najznámejších slovenských bluesmanov.
Je paradoxom, že tieto dva významné koncerty vlastne stáli na začiatku rozpadu kapely. The Beatmen dostali od manažéra Manfreda Manna ponuku na turné po Anglicku a hrnuli sa aj ďalšie ponuky „zo Západu“. Na to konto sa kapela rozhodla emigrovať.
Jediný člen, ktorý nesúhlasil, bol sólový gitarista Dežo Ursiny, ktoré mal vtedy iba osemnásť rokov – a v ďalších desiatkach rokov sa stal jedným z najdôležitejších rockových tvorcov na území Československa. Zo skupiny teda „bol odídený“, The Beatmen skutočne emigrovali s novým gitaristom, prežili niekoľko úspešných mesiacov v Nemecku čoby „Ost-Beatles“ – a nasledoval rozpad.
Beatmenmania
Samotná nahrávka koncertov je samozrejme poplatná vzniku. Bola natočená na vo svojej dobe síce kvalitný magnetofón Sonet B3, ale s profesionálnymi záznamy sa samozrejme nedá nahrávka porovnať. O kvalite kapely ostatne dokonale nevypovedá ani jej spevácky a hráčsky výkon – muzikanti sa podľa bubeníka Petra Petra kvôli slabým odposluchom navzájom zle počuli. Možno aj preto nahrávka, ktorej kópia kolovala medzi starými fanúšikmi The Beatmen, doteraz oficiálne nevyšla.
Čo je ale aj z tohto nedokonalého, skôr dokumentárneho záznamu evidentné? Kvalita aspoň niektorých autorských piesní, medzi ktorými kraľuje prekrásna Let ‘Make A Summer, právom dodnes najznámejšie pesnička The Beatmen. Tiež neprepočuteľný „šmrnc“, ktorý kapela mala. A v neposlednom rade reakcie publika, najmä na druhom koncerte. Jeho krik skutočne indikuje, že títo štyria chlapci prežívali svoju vlastnú Beatlemaniu. Teda – beatmenmaniu.
