Charles Whitman, príslušník námornej pechoty, sa v pokoji pripravoval na svoje vražedné ťaženie

Tento bývalý miništrant, skaut a príslušník námornej pechoty sa stal smutne známym svojím vražedným amokom, ktorý sa odohral uprostred letnej horúčavy na území Texaskej univerzity v Austine.  Whitmana sem prijali v júli roku 1966 ako 25-ročného na štúdium architektonického inžinierstva. Charles patril medzi príjemných, slušných študentov, ktorí nemali v škole žiadne problémy. Dodnes ostáva záhadou, čo spôsobilo v jeho hlavy taký hrôzostrašný skrat.

V prvý augustový deň sa Whitman po raňajkách rozhodol, že zabije svoju manželku a matku. Ženu zabil kuchynským nožom, matku zastrelil a potom sa v pokoji pripravoval na svoje vražedné ťaženie. V jeho byte sa našli tri listy na rozlúčku, z ktorých vyplynulo, že nechcel, aby sa jeho manželka a matka, ktoré si vážil, stali svedkami tej „obrovskej potupy“, ktorá ho čakala. Z listov tiež vyplynulo, že z duše nenávidel svojho otca. V garáži ich rodinného domu zozbieral všetky zbrane, ktoré mal k dispozícii – pušku so zameriavacím ďalekohľadom, brokovnicu, karabínu, dve pištole a lovecký nôž. Pri tejto činnosti ho spoza plota zbadal poštár, a hoci sa mu to zdalo podozrivé, Whitmana neoznámil na polícii. Neskôr si to veľmi vyčítal, pretože mohol zabrániť obrovskej tragédii.

Whitman s taškou plnou zbraní a zásobami jedla dorazil pred obedom na pôdu texaskej univerzity a za svoje stanovište si vybral najvyšší bod v meste – 27-poschodovú vyhliadkovú vežu, v ktorej sídlila univerzitná knižnica a boli tu aj školské kancelárie. Najvyššie poschodie slúžilo ako vyhliadka nielen pre študentov, ale aj pre návštevy a turistov. Ako neskôr vyplynulo, Whitman sa často na túto vežu pozeral a pritom rozmýšľal, že raz z nej bude strieľať. Tesne pred dvanástou vstúpil do budovy, bez slova zastrelil recepčnú pri vchode a pobral sa k výťahom. V nich zastrelil ženu s dvoma deťmi, ktorí sa vybrali na vežu obdivovať krásy mesta. Na vyhliadkovej plošine sa zabarikádoval a začal strieľať po ľuďoch na uliciach. Ciele si vybral náhodne, ale pritom vždy presne zasiahol. Zabil napríklad muža, idúceho na bicykli, či policajta, schovaného za tenkým dreveným plotom. Zacielil aj na tehotnú ženu a malého chlapca. Žena útok prežila, ale v nemocnici potratila. Na území univerzity a okolitých uliciach zavládol neuveriteľný chaos. Každý sa snažil ukryť sa, kde sa dalo, nikto nevedel, odkiaľ môže priletieť guľka.

Polícia obkľúčila a uzavrela celú oblasť okolo veže, na odvoz ranených z ulíc povolali obrnené transportéry. V obrovskej horúčave niektorí z nich ležali na horúcom asfalte celé hodiny. Okolo pol druhej sa do veže podarilo preniknúť špeciálnemu policajnému komandu, ktoré sa dostalo až na najvyššie poschodie. Vyrazili zabarikádované dvere a keď Whitman spustil streľbu, policajný dôstojník Romero Martinez ho zneškodnil šiestimi výstrelmi z pištole.

Whitman bol namieste mŕtvy a z veže mohli vyvesiť zelenú zástavu ako signál úspešného ukončenia akcie. Šialený amok si vyžiadal 16 obetí a 31 zranených.
Dodnes nikto neobjasnil príčiny, ktoré viedli k tak fatálnemu zlyhaniu ľudského jedinca, ktorý dovtedy nikdy nemal žiadne násilnícke sklony.

24/Charles Joseph Whitman, 1941 – 1966
(pm)