„Chcel som ich zabiť a stať sa bohatým“. Kanada dá najmladšiemu väzňovi Guantánama 10,5 milióna kanadských dolárov, USA zúri

Príbeh Kanaďana Omara Khadra je ako zo špionážneho románu Fredericka Forsytha. Desať rokov bol držaný bez obvinenia v neslávne preslávené americkej väznici Guantánamo na Kube pre „cudzích bojovníkov“. Bol mučený a potom sa priznal k zabitiu člena Delta Force i terorizmu. V roku 2012 bol prevezený do Kanady, kde bol o tri roky neskôr prepustený na kauciu. 30-ročný Khadr teraz dostane odškodnenie 10,5 milióna kanadských dolárov za príkoria, ktoré utrpel väznením.

Podľa jedných je zmanipulovanou obeťou, podľa druhých bezcitný terorista. Aj priznanie k vražde Američana Khadr neskôr odvolal s tým, že bolo vynútené.

Na začiatku roka 2002 opustil pätnásťročný Khadr rodinný dom a presťahoval sa do obydlia spájaného s ďalším vplyvným teroristom a hovorcom al-Kajdy Abu Laith al-Libi (v roku 2008 ho zabilo bezpilotné lietadlo Predator). Zrejme v túto dobu Omar Khadr podstúpil výcvik v používaní výbušných nástražných systémov.

Skoro ráno 27. júna 2002 sa Khadr a ďalšie bojovníci ocitli neďaleko bývalej sovietskej leteckej základne pri meste Chost. Neďaleko sa v tú dobu nachádzali aj členovia amerických špeciálnych jednotiek, ktoré sprevádzali Západu verní afganskí bojovníci. Američania zachytili, že len pár sto metrov od nich niekto používa satelitný telefón. Vyšetriť volanie sa vydalo sedem vojakov.

Keď Američania zbadali ozbrojených Afgancov, vyžiadali si posily. Nakoniec komplex obkľúčilo približne 50 vojakov. Teroristi zasypali Američanov a ich spojencov granátmi a streľbou. Niekoľko vojakov bolo zranených, na miesto zamierili dva záchranárske vrtuľníky Medevac, bojové vrtuľníky Apache a tiež dva ťažké A-10. Tie objekt rotačnými kanóny a bombami zničili.
Nikto nepredpokladal, že by masívne bombardovanie mohol niekto prežiť. Na prieskum trosiek sa vydalo šesť členov elitnej americké jednotky 1st SFOD-D, známej ako Delta Force. Tí operovali v civilnom oblečení a bez heliem. Keď vošli do objektu, našli niekoľko mŕtvych tiel teroristov. Potom spoza múru priletel granát a ťažko zranil medika Christophera Speera. Jeden zo špecialistov v oblakoch prachu uvidel muža s Ak-47 a jedinou ranou do hlavy ho zabil. Keď sa prach čiastočne rozplynul, zbadal ňom ďalšieho človeka menšie postavy, kľačiaceho na kolenách a zraneného. Člen Delta Force naň dvakrát vystrelil.
Omar Khadr ale nezomrel. A to aj keď bol ťažko zranený – buď od bombardovania, alebo od výbuchu granátu (mal pochrámané rameno a oslepol na jedno oko) a následne aj strelným zranením. Amerických vojakov potom k ich prekvapenie anglicky žiadal, nech ho zastrelia. Podľa Khadrovy neskoršej výpovede sa k tomu jeden z nich chystal, keď ho zastavil člen Delta Force.

Pätnásťročný Khadr sa ocitol v zajatí, dvadsaťosemročný Speer podľahol svojim zraneniam 6. augusta 2002 v nemocnici v nemeckom Ramsteine. Američania v troskách budovy našli videokazetu, na ktorej je vidieť, ako Khadr manipuluje s výbušninami, taktiež nájdenými v komplexe. Khadr bol týždeň v bezvedomí. Keď sa v Bagrame prebral, nastali výsluchy za použitia zastrašovanie. Khadr tvrdí, že bol už v tej dobe fyzicky aj psychicky mučený. To pripúšťa aj serverom Wikileaks zverejnené tajné dokumenty z Guantánama, ktoré hovoria o „zostrených výsluchoch.“ Počas nich sa mal Khadr priznať aj k umiestňovaniu nástražných výbušných systémov.

Khadr sa netajil pred vyšetrovateľmi svojou láskou k radikálnemu islamu, údajne povedal, že ho lákala odmena 1500 dolárov za každého zabitého amerického vojaka, ktorú vypísala al-Kájda. „Chcel som ich veľa zabiť a stať sa bohatým“. Na konci októbra sa Khadr dostal na Guantánamo.

So šestnásťročným Kanaďanom zaobchádzalo ako s dospelým, Američania ho považovali za spravodajský poklad, jeho rodina mala k bin Ládinovi naozaj blízko. Vo februári 2003 dostali príležitosť vyšetrovať Khadra aj spravodajcovia z Kanady. Krátko predtým nasadili Američania na Khadra novú metódu nátlaku – počas 21 dní ho každé tri hodiny sťahovali z cely na celu, čím mu znemožňovali spánok.

V roku 2004 sa o ňom v správe z Guantánama okrem iného píše: „Zadržaný tiež poskytol cenné informácie o výcvikových táboroch v Derunta, Al-Farouq a Khalden, čo naznačuje, že zadržaný bol pravdepodobne cvičený v týchto oblastiach. Ďalej disponuje cennými informáciami o kľúčových osobách al-Káidy a Talibanu. Zadržaný všeobecne spolupracuje, ale rastie jeho nepriateľstvo voči vyšetrovateľom a zostáva oddaný extrémistickým hodnotám islamu. „

Američania sa aj v nasledujúcich mesiacoch a rokoch snažili Khadra „vyťažiť“ všetkými možnými spôsobmi, čiže „zostrenými výsluchmi“. Khadr sa pokúšal pred ďalšími väzňami hrať  „Drsňáka“ a s vyšetrovateľmi nespolupracoval. Mladík so statusom „nepriateľského bojovníka“ sa ocitol v roku 2010 pred vojenským súdom ako prvý človek na svete od druhej svetovej vojny, hnaný k zodpovednosti za činy, ktorý spáchal ako mladistvý.

„Prezident Obama sa rozhodol napísať ďalšiu smutnú, ba opovrhnutiahodnú kapitolu v histórii, vojenských tribunálov. Bohužiaľ, začína s prípadom detského vojaka,“ nechal sa počuť Jon Jackson, armádny právnik obhajujúci Khadra. Ochrancovia práv detí proti procesu sústavne protestovali. Kritizoval ho tiež Anthony Lake, šéf Detského fondu OSN (UNICEF). Mnohí argumentovali tým, že sa Khadr dostal pod vplyv svojho otca (ten zomrel pri prestrelke s pakistanskými vládnymi vojakmi 2. októbra 2003) a jeho spoločníkov. A že by s ním malo zaobchádzať rovnako ako s mnohými inými detskými vojakmi po svete – teda v zásade ako s obeťou, alebo aspoň že by sa pri vynášaní rozsudku malo hľadieť na jeho vek. Jediným dôkazom, že granát na medika Speera hodil práve Khadr, bola výpoveď jedného zo špecialistov, že bol na mieste poslednom živým teroristom … Khadr dostal trest v podobe 40 rokov väzenia, vďaka dohode s vyšetrovateľmi mal stráviť za mrežami len ďalších osem rokov. V roku 2012 súhlasili USA s jeho vydaním do Kanady. 27. apríla 2015 vyhlásil súd v Edmontone, že Khadr bude mať možnosť zložiť kauciu a vyjsť väzenia. To sa stalo 7. mája. Kanadská vláda s tým vyjadrila nesúhlas, musela sa však podriadiť verdiktu súdu. Khadr bol prepustený, mal na neho však dohliadať jeho právnik. Vtedy 28-ročný Khadr poprosil verejnosť, aby mu „dala šancu, pretože nie je tým mužom, ktorého úrady popisujú.“ Tiež tvrdí, že sa priznal len preto, aby bol vydaný do Kanady. Zároveň ale uznal, že jeho minulosť bola komplikovaná a nie vždy príkladná. V septembri 2015 sa zmiernili niektoré opatrenia, ktoré ho mala strážiť – prestal nosiť elektronický monitorovací náramok a mohol navštevovať prarodičov v Toronte. Súd tiež nariadil odstrániť sledovací softvér z jeho notebooku.

18. februára 2016 novozvolená kanadská liberálna vláda zrušila odvolanie, v ktorom sa predchádzajúca vláda domáhala zrušenia Khadrova predčasného prepustenia. V marci 2017 podstúpil Khadr v Toronte zložitú 19hodinovou operáciu, ktorá sa pokúsila zrekonštruovať jeho zničenej rameno, s ktorým mal stále problémy. Lekári tiež zvažujú, či sa pokúsi vybrať šrapnel z Khadrova zdravého oka, ktorý sa v ňom posúva a 30ročnému mužovi hrozí slepota. Khadr za dva roky od prepustenia stihol dorobiť strednú školu a teraz chodí na prípravné kurzy – dúfa, že na jeseň by mohol byť prijatý na zdravotnícku školu. Aj keď väčšina ochranných opatrení už bola zrušená, stále nesmie kontaktovať jednu zo svojich sestier. Khadr je zasnúbený s Munou Abougoushovou, ochrankyňou ľudských práv z Edmontonu, ktorá pomáhala v kampani za jeho prepustenie. V júni vláda a Khadra právnici dospeli k dohode – Kanada sa ospravedlní a za útrapy vo väzení a vyplatí odškodnenie vo výške 10,5 milióna kanadských dolárov, napísala v utorok agentúra AP s odvolaním sa na svoje zdroje. Spojené štáty, ktoré prepustenie Khadra kritizujú už dva roky, ešte oficiálne nereagovali, neoficiálne kanály však už zaznieva rozhorčenie. Nahnevaní sú aj pozostalí po Medikovi Speerovi. Len niekoľko hodín po ohlásení odškodnenie podal právnik vdovy žiadosť o zablokovanie vyplatenia peňazí Khadraovi. K tej sa pripojil aj bývalý člen Delta Force Layne Morris, ktorý pri útoku granátom prišiel o oko.

Žiadajú, aby akékoľvek peniaze išli ako odškodnenie práve im. Americký súd im totiž už pred dvoma rokmi prisúdil odškodnenie od Khadra – ktorý v tom čase žaloval kanadskú vládu o 20 miliónov amerických dolárov. Odškodnenie pre Khadra kritizujú aj kanadskí konzervatívci. „Odporné. Terorista, ktorý sa priznal k tomu, že vyrábal a umiestňoval nástražné výbušné zariadenia, ktorá zabili 97 Kanaďanov, dostane desať miliónov,“ tweetoval bývalý minister Jason Kenney. Ten potom dodal, že by Khadr mal sedieť vo väzení a pykať za svoje zločiny, nie na nich profitovať na úkor kanadských daňových poplatníkov. Poslanec Tony Clement vyzval Khadra, aby peniaze odovzdal vdove a deťom zabitého amerického medika. Kanadský premiér Justin Trudeau, ktorý je na návšteve Írska, sa odmietol k prípadu vyjadriť s ohľadom na prebiehajúce súdne konanie.