V noci na Troch kráľov profesor z právnickej fakulty v Aix-en-Provence, napriek celkom iným plánom, spal vo svojom parížskom byte na tichej ulici Pergolése v XVI. okrese Paríža. Vieran Tudorovič nevedel o zmene plánov významného zberateľa umeleckých diel, a preto nemodifikoval ani svoje vlastné. Pokladali ho za nekorunovaného kráľa parížskych vlamačov, ktorí sa špecializovali na umelecké diela. Od roku 1998 aktivita tohto zlodeja nedávala spať parížskym policajtom. Keďže ho nemohli chytiť, ba nepoznali ani jeho totožnosť, nazývali ho jednoducho ,,Pavúkom bohatých štvrtí“.
Krádež obrazov a šperkov
Neskoro večer 6. januára t. r. si takisto nikto nevšimol, že sa „Pavúk“ objavil v bohatej štvrti na ulici Pergolése. Oblečený v čiernom, prešuchol sa ako tieň do vchodu pre služobníctvo v elegantnom dome. Zastal si na vnútorný dvor, namieril kušu a vystrelil lano, zakončené mocným hákom. Niekoľkými mocnými ťahmi lana sa ubezpečil, že hák sa dobre zachytil o komín. Zručne sa vyšplhal na štvrté poschodie a skočil na balkón. Z batoha vybral ďalšie náčinie profesionálneho vlamača. O sklo upevnil gumenú prísavku, prešiel okolo nej sklárskym diamantom a okamžite tam bol otvor. Cezeň otvoril balkónové dvere a vošiel do salónu, kde viseli najvzácnejšie obrazy profesorovej kolekcie. Bleskove urobil aj výber: dva Pissarove pastely, dva Buffonove oleje a dve Brayerove plátna. Vybral ich z rámov a opatrne zložil do batoha. Zlatníckou lupou rýchlo zhodnotil cenu šperkov v kazete a niekoľkými z nich veruže nepohrdol.
Pohyboval sa nehlučne
Aj keď bol presvedčený, že byt je prázdny, pohyboval sa nehlučne ako tieň. Po 30 minútach skončil prácu. Profesor sa zobudil až ráno o 7. hodine. Hneď zistil, že je chudobnejší o nejaké dva milióny Eur. Ohlásil vlámanie polícii. Inšpektori po bežnej prehliadke hneď vedeli, že majú do činenia s „Pavúkom“. Bola to jeho robota, a nie prvá a možno ani nie posledná. Už viac ako osemnásť rokov poznali jeho metódy. Vždy používal kušu. Šplhal sa alebo spúšťal po lane, upevnenom o komín. Neraz prechádzal z jednej budovy do druhej po balkónoch alebo strechách. Nikdy nezanechal nijaké odtlačky ani vlasy alebo iné stopy. Nikdy ani u priekupníkov umeleckých diel či šperkov nenašli predmety, ktoré ukradol. Už aj najvytrvalejší policajti stratili nádej, že sa im niekedy podarí chytiť tohto majstra v zlodejskom fachu.
Toho dňa popoludní policajtov zavolali do Montreuil. Pracovník na benzínovom čerpadle ich telefonicky upovedomil, že akýsi blázon sa zabáva tak, že zo svojho okna strieľa do plynových fliaš na benzínovej stanici.
„Ak ho nezbalíte, môže dôjsť k tragédii!“ varoval pracovník čerpadla.
Na zozname obyvateľov domu číslo 72 na ulici Jeanne d Arc si všimli meno Vieran Tudorovič.
„Starý známy,“ usúdili policajti a spomenuli si na Chorváta narodeného v Paríži, ktorý sa v roku 2004 ich zásluhou dostal na niekoľko mesiacov do väzenia za nelegálne držanie strelnej zbrane. Možno, že sa to zabáva práve on, pomysleli si a rozhodli sa ho navštíviť ako prvého.
Vysoký brunet, štíhly, ale svalnatý, bol doslova zaskočený ich príchodom. V byte mal veľký neporiadok. Pušku, z ktorej sa strieľali do plynových fliaš, policajti nenašli. Avšak nestrácali čas a zhabali dve vzduchovky a pištoľ s tlmičom kaliber 9 mm, ako aj vysielačku, nastavenú na frekvenciu parížskej polície. O chvíľu našli aj celé vybavenie na šplhanie. Chorvát im vysvetlil, že je vlastne horolezec a chodieva liezť do hôr.
„To predsa nie je zakázané!“
„To nie, ale zbraň áno. Pôjdete s nami na výsluch!“ oznámili mu policajti. Už sa zberali odísť, keď jeden z nich ešte obzeral byt a zrazu zazrel na podlahe akési obrazy. „Čo sú to za mazanice!“ uškrnul sa.
Vieran Tudorovič sa cítil dotknutý a neudržal jazyk za zubami.
„Priemerne vzdelaný človek by hneď poznal, že to nie sú mazanice, ale obrazy majstrov. Buffet, Brayer, Pissaro! A navyše originály!“
V tej chvíli policajtom svitlo. A on si takisto uvedomil, že sa prezradil. Pýcha, či profesionálna hrdosť mu však nedovolila cúvnuť. Dôležito dodal:
„Pochádzajú z domu na ulici Pergolése. Ešte som pre ne nenašiel nových majiteľov.“
Čaká na proces
Pri dôkladnej prehliadke bytu našli ešte ďalších štrnásť vzácnych obrazov. Netajil, že pochádzajú z posledných štyroch vlámačiek v domoch v aleji Foche, ešte v rokoch 2002 až 2008.
Týmto priznaním sa skončila aj spolupráca Chorváta s políciou, ktorá ho podozrieva ešte z ďalších akrobatických vlámaní.
Vieran Tudorovič čaká na proces vo vyšetrovacej väzbe vo Fleury-Merogis. Hrozí mu najmenej 5 rokov straty slobody a pokuty 300 tisíc Eur. (hh)
