Idealisticky zahľadený do diaľky, oblečený ako vždy v zelenej uniforme.
Tak vzhliada z každej čínskej bankovky. Z portrétov, ktoré si vešia taxikári na spätné zrkadlo, aby nad nimi držal ochrannú ruku na cestách. Aj z podobizní v uliciach a na budovách po celej krajine – vrátane tej najznámejší na bráne Nebeského pokoja, odkiaľ vyhlásil v októbri 1949 vládu komunistickej strany.
Mao Ce-tung je aj dnes neodmysliteľnou súčasťou Číny a jej identity – hoci zomrel pred 40 rokmi.
Deviateho septembra 1976 desať minút po polnoci prišla ríše stredu o svojho Veľkého kormidelníka, ktorý ju navigoval búrlivými vodami povojnového svetového usporiadania dlhých 27 rokov. Na sklonku života trpel čínsky vodca častými bronchitídy a zápaly pľúc i multiplex. Tiež srdce ho po troch infarktoch zradilo.
Rádio ohlásilo ľudu jeho smrť po šestnástich hodinách. O deväť dní neskôr sa s ním na námestí Nebeského pokoja prišlo rozlúčiť niekoľko miliónov Číňanov. Jeho telo ležalo zabalené do červenej vlajky s kosákom a kladivom na tom istom mieste, kde dnes v pološere prechádzajú okolo nabalzamovaných ostatkov za dohľadu vojakov turisti.
Mao Ce-tung spočíva v sklenenej rakve v mauzóleu, hoci si prial, aby bolo jeho telo spopolnení a popol následne rozprášený. Večne bdie v srdci metropoly ako symbol jednoty a veľkoleposti krajiny, už optikou komunistickej strany zodvihol po storočia chaosu do éry mieru a prosperity.
Zlé jazyky by však na to konto zrejme dodali, že Čína za to zaplatila krvavou cenu. Mao Ce-tunková veľká proletárska kultúrnej revolúcie, ktorá bola podľa neho najväčším úspechom hneď po víťazstve komunistov nad Japoncami a Čankajškovými nacionalistami, sa stala jednou z najkrutejších čistiek minulého storočia. Dekádu trvajúcej ťaženie proti „ideologickým zradcom“ sa stala honom na čarodejnice, do ktorého sa zapojili milióny ľudí.
Obeťou Maových čistiek bola aj rodina terajšieho prezidenta
Kolektívne šialenstvo rozpútala Maova deklarácia, ktorá bola predložená členom politbyra pred 50 rokmi v máji 1966. Vodca v nej varoval pred nepriateľmi vnútri strany. Videl, ako je rozožieraná korupciou a prospechárstvom. A obával sa, že by sa hnev ľudu mohol čoskoro obrátiť proti partaje samotnej.
Čistkám nakoniec padlo za obeť podľa niektorých odhadov až takmer osem miliónov ľudí. Od najvyššie postavených členov strany cez učiteľa, spisovateľa a ďalšie inteligenciu. Mnohí zomreli pri krutom mučení. Ďalším bola pred verejnou popravou preťatá priedušnica a nahradená oceľovou trubičkou. To preto, aby mohli dýchať, ale nemohli vykrikovať protištátne heslá. A obával sa, že by sa hnev ľudí mohol čoskoro obrátiť proti partaje samotnej.
Aj s obeťami hladomoru,
ktorý sprevádzal „veľký skok“, inšpirovaný sovietskou cestou pokroku, číta počet Maových obetí až 80 miliónov ľudí. Viac než majú na svedomí Stalin i Hitler dohromady. Milióny ďalších Číňanov počas kultúrnej revolúcie úrady zatkli a vyšetrovali. Medzi tými, ktorí upadli do nemilosti, bola aj rodina terajšieho čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Jeho otec – šéf straníckej propagandy skraja 50. rokov a neskôr vicepremiér – strávil niekoľko rokov vo väzení. Si Ťin-pching prerušil štúdiá a ako rad elitných synov ho poslali na vidiek stavať priehrady a cesty.
A predsa to je možno trochu prekvapivo Si Ťin-pching, kto pred tromi rokmi k 120. výročiu narodenia Mao Ce-tunga označil muža, ktorý spôsobil príkoria jeho rodine, za „veľkého vlastenca a národného hrdinu“. Podľa neho by strana mala obhajovať Maov odkaz s tým, že jeho bezmála 30 rokov trvajúcej vláda mala pre modernú Čínu rovnaký význam ako politika otvorenie a reforiem, nastolená Maovým nástupcom Teng Siao-pchingom.
Päť rokov po Mao Ce-Tonkový smrti síce vtedajšie vedenie označilo 70 percent jeho ideí tými najlepšími možnými a zvyšných 30 percent za chybu. Onu menšiu časť si ale nikto nedovolil nahlas kritizovať. Na rozdiel od Sovietov Čína nikdy svojho Veľkého kormidelníka verejne neodsúdila. A na tom sa aspoň za súčasného vedenia zrejme nič nezmení.
Podľa Si Ťin-pchinga bolo práve narušenie nedotknuteľnosti odkazu Lenina a Stalina jedným z dôvodov úpadku komunistickej strany a rozpadu Sovietskeho zväzu. Teda scenáre, ktorému sa súčasný prezident snaží predísť, ako len môže. Rok potom, čo sa ujal vedenia, dostali čínske kádre z jeho iniciatívy povinné školenie o zániku Sovietskeho zväzu. Malo byť dôrazným varovaním.
Keď sú zverstvá Maovej éry dávaná niekomu za vinu, je to predovšetkým takzvaný gang štyroch. Vplyvná radikálnej frakcie vo vnútri strany na čele s štvrtou Maova manželkou Ťiang Čching terorizovala krajinu posledné roky Maovho života. Samotný Veľký kormidelník ale aj 40 rokov po svojej smrti zostáva nedotknuteľnou postavou. Zvlášť staršia generácia, nespokojnej so stavom súčasnej čínskej spoločnosti ovplyvnenej tým, čo považujú za západné materialistické hodnoty, na neho spomína s nostalgiou.
