Čo nás priťahuje na vražedných monštrách? Prečo z nich robíme celebrity?

Dav uprene sledoval blížiaceho sa muža v svietivo zelenom tielku. Ako sa ocitol za bránou väznice, obklopil ho početný hlúčik novinárov a tlieskajúcich fanúšikov. Tí žiadali napríklad aj autogram od vraha, ktorý v roku 1993 zastrelil dvoch mužov, pričom tretí prežil len vďaka tomu, že jedna z guliek tesne minula miechu. Nájomný vrah Jiří Kajínek preniesol: „Som veľmi rád, že som z väzenia preč. Je to veľká Potemkinová väznica. Ste tam ohlupovaní. „

Celá Česká republika ale aj na Slovensku potom sledovali, kde trávi najslávnejší český väzeň prvej hodiny na slobode a s kým. Kajínek je miláčikom Česka, pre prezidentský pardon bola v prieskumoch väčšina občanov. Obrovská vlna záujmu však nebola nijako prekvapivá. Už skôr sa Kajínek dočkal svojho filmu, v roku 2010 ho snímka režiséra Petra Jákl a producenta Igora Konjukova vykreslila ako inteligentného bojovníka za pravdu, ktorý vlastne dostal doživotie len kvôli sprisahania policajtov. Už tak populárne vrah – aj vďaka reportážam Jozefa Klímu, ktorý roky upozorňoval na nezrovnalosti v jeho prípadu – sa stal najobletovanejších českou celebritou súčasnosti.

„Fascinácia násilím je typická u ľudí, ktorých priamo nezasiahlo. Násilie nás fascinuje z tepla obývačky, kde vieme, že sa nás netýka. Pocity sú to veľmi intenzívne a nie sú rušené tým, že by sme si predstavovali negatívne následky,“ vysvetlila policajná psychologička Ľudmila Čírtková.

Kajínek je v Česku ojedinelým fenoménom. Celebritou nebol ani najmenej päťnásobný vrah Ivan Roubal, ktorý nechal svoje posledné dve obete uškrtiť váhou vlastného tela, ani exmanželia Stodolový, ktorí pre peniaze dobili osem dôchodcov. Celebritou nie je ani päťnásobný vrah Ludvík Černý – vykonávateľ „orlických“ vrážd. Na Hrad kvôli nemu nechodí tisícky žiadostí o milosť, hoci aj o ňom bol natočený úspešný film Sametoví vrazi.
Orlický gang bol pritom bizarným spôsobom zapojený aj do slávneho Kajínkovho úteku z Mírova v roku 2000. Kajínek sa 40 dní, než ho dopadla polícia, skrýval v pražskom byte s Černého manželkou Máriou. Manželka ďalšieho člena gangu, Petra Chodounského, Daniela vo chvíli, keď si pre utečeného Kajínka šiel Útvar rýchleho nasadenia, rezala lano policajtovi, ktorý sa spustil zo strechy. K tragédii nedošlo len vďaka tomu, že veliteľ akcie nedal súhlas ostreľovačom, aby Chodounsku zneškodnil, tá po chvíli poslúchla rev policajtov, aby rezanie zanechala.

Obdiv k odsúdencom, ktorí chladnokrvne spáchali nepredstaviteľné hrôzy, je fenoménom predovšetkým v USA. Mnoho tamojších vrahov, ktorí si odpykávajú doživotné tresty či vyčkávajúcich na popravu, sa oženilo. V roku 2014 obehli svet zábery Charlesa Mansona, vodcu „sekty“, zavraždila sedem ľudí vrátane tehotnej manželky režiséra Romana Polanského. Manson je na nich s dvadsaťšesťročnou Afton Burtonovou, ktoré vtedy oznámila, že sa so 79-ročným väzňom zasnúbila a že mu už ako násťročná písala listy. Príbeh vražednej sekty sme priniesli:

Masový vrah nedostal milosť

Tisíce žien boli v 70. a 80. rokoch zamilované do Teda Bundyho. A to aj napriek tomu, že charizmatický a inteligentný muž s atraktívnym vzhľadom mal jeden „drobný“ nedostatok. Ženy, ktoré si vyhliadol, ubil či uškrtil a znásilnil, mnohokrát aj posmrtne. Tých žien bolo najmenej tridsať, naozajstný počet obetí sa však skôr blíži číslu sto. Napriek tomu sa tisíce fanúšičiek nenechali odradiť. Jedna z nich, Carole Ann Booneová, si vraha odsúdeného na smrť v roku 1980 vzala a o dva roky neskôr mu porodila dcéru. Pri každej príležitosti médiám rozprávala, ako je s jej manželom neférovo zaobchádzané. Pár sa v roku 1986 rozviedol, záujem žien o Bundyho ukončilo o štyri roky neskôr elektrické kreslo.

„Typicky sú prívržencami násilných páchateľov ženy. A to ženy, ktoré v reálnom živote nie sú ukotvené, nemajú uspokojujúce vzťahy. Hľadajú preto idoly v mediálnych obrazoch páchateľov. Dosť často majú pocit, že práve ten človek potrebuje ich pomoc a že ony sú tie osoby, ktoré ho môžu napraviť. Ide však len o fikciu, ktorá je spôsobená osobnostným založením,“ myslí si o ženskej fascinácii vrahmi psychologička Čírtková.

Podľa amerických psychiatrov citovaných serverom Psychologytoday.com ide o extrémnu formu fascinácie. Do vrahov sa zamilujú predovšetkým tridsať- až štyridsaťročné neisté ženy, ktoré nie sú schopné zohnať lásku normálnym spôsobom. Niektoré sú schopné prijať fakt, že ich vyvolený je vrah, iné to zarputilo odmietajú, hoci sú dôkazy nezvratné – prevládne u nich ochranársky pud. „Ide o to, že si zaplnia prázdne miesto v živote. Sú vedené životné naivitou,“ dopĺňa Čírtková.

Celebritami v USA boli aj ozajstní netvori. Ľudí fascinoval John Wayne Gacy, ktorý bavil deti ako klaun Pogo. V skutočnosti však mučil mladých chlapcov a 29 zo svojich 33 obetí pochoval pod svojím domom.

Vraždiaci klaun John Wayne Gacy

Verejnosť fascinoval aj ďalší prípad vraha, ktorý sa zameriaval na mladých chlapcov. Jeffrey Dahmer, inteligentný a pohľadný mladý muž, kusy tiel obetí skladoval v chladničke. Jednej zo svojich 17 obetí vyvŕtal do hlavy dieru a nalial do nej kyselinu, inú zavraždil tak, že sa jej pokúsil vytrhnúť srdce zaživa. Napriek tomu mal tisíce fanúšikov, ktorí ho obdivovali až do popravy.

Snažíme sa ich prostredníctvom dozvedieť niečo o nás samotných. Ľudia sa snažia pochopiť, temnú stranu ‘, ktorá je súčasťou človeka,“ vysvetlil profesor kriminológie Stott Bonn vo svojej knihe Prečo milujeme sériovej vrahov.

Tá posadnutosť vrahov však môže mať aj veľmi tragické následky. V 90. rokoch sa o tom presvedčili kriminalisti z Viedne, Prahy a Los Angeles. Naivita aj mnohých odborníkov v prípade Johanna „Jacka“ Unterweger, rakúskej celebrity a usvedčeného vraha, je dodnes varovným príkladom. Babie leto v Prahe, 14. septembra 1990. Teplé počasie sa ešte úplne nevzdalo, veľa ľudí v hlavnom meste vyrazila večer za zábavou. Medzi nimi aj Unterweger, ktorý v tom čase pracoval ako novinár na voľnej nohe, písal články z prostredia prostitúcie a zločinu pre rôzne časopisy a točil reportáže pre rakúsky rozhlas ORF.

„S mikrofónom v ruke kontaktoval a stokorunová bankovkou odmeňoval za epizódne vystúpenie tunajšie prostitútky, ich pasákmi, rôzne ľudí z podsvetia, vrátane nedávno amnestovaných kriminálnikov,“ opísal Viktorín Šulc v knihe Démon v mojom srdci. Unterweger si s prenajatú tlmočníčkou na začiatku noci užíval krásy Prahy, prechádzali sa uličkami Starého Mesta. V pol dvanástej v noci sa rozišli a Jack sa vydal k svojmu luxusnému BMW, ktoré mal zaparkované pri Národného divadla. Dvadsaťdeväťročná predavačka a príležitostná prostitútka Blanka Bočková ten večer vyrazila za zábavou so svojím priateľom. Počas noci sa s ním však pohádala, a tak sa pred polnocou vydala domov sama. V ulici V Jámě pri Václavskom námestí sa stretla s charizmatickým Rakúšanom … O deň neskôr, v sobotu 15. septembra 1990, našiel mladík v koryte Břežanského potoka na okraji Prahy telo ženy, ktorá na sebe mala len silónové pančuchy. Jej telo čiastočne vyčnievalo z potoka, páchateľ sa ich snažil zahádzať vetvami. Privolaní kriminalisti našli na tele niekoľko bodných rán, príčinou smrti však bolo uškrtenie.

Pražská mordparta začala rozsiahle pátranie, ktoré ale k ničomu neviedlo. Až o takmer dva roky neskôr vyšlo najavo, že Bočková zavraždil Unterweger. V čase pražskej vraždy bol na slobode štyri mesiace a v Rakúsku bol veľkou celebritou. Unterweger bol dávaný za príklad napraveného vraha. V roku 1976 dostal dvadsaťšesťročný muž doživotie za vraždu osemnásťročného nemeckého dievčaťa. Vo väzení doštudoval, začal písať básne a napísal okrem iného vlastný životopis. Nechýbal v ňom ani popis vraždy. „Kto vidí v knihe túžbu po ospravedlnení, ten ma nepochopil. Ja len píšem o svojej vine,  vysvetľoval.

Z kníh sa stali bestsellermi a od roku 1985 sa vykonávali hodnotenie petície za jeho prepustenie. Podľa fanúšikov sa Unterweger kompletne zmenil, na jeho omilostenie tlačili aj známe osobnosti. Rakúsky prezident Rudolf Kirchschläger odmietol podľahnúť tlaku a milosť neudelil – ako dôvod uviedol fakt, že podľa súdu si má Unterweger odsedieť najmenej 15 rokov. Predčasné prepustenie však nakoniec podporili aj väzenskí psychiatri a 23. mája 1990, po necelých dvanástich rokoch za mrežami, bol Unterweger prepustený. Štyridsaťročný pohľadný blondiak sa stal v Rakúsku hviezdou. Túžili po ňom ženy, on však najradšej potajomky vyhľadával prostitútky. Po svojom prepustení najprv zavraždil ženu v Prahe, ďalších sedem v Rakúsku. Paradoxné je, že keď novinári zháňali do televíznych relácií experta, ktorý by komentoval vyčíňania prvého rakúskeho sériového vraha, volali práve „svojmu kolegovi“ Unterwegerovi. Ten pritom vraždil ďalej. Ďalšie tri prostitútky sa stali jeho obeťami v Los Angeles v lete 1991, keď tam bol písať reportáž o prostitúcii a s policajtmi sa prechádzal po meste. Na stopu Unterwegera detektívov v tom istom roku priviedol až bývalý rakúsky policajt a novinka v podobe analýzy DNA, ktorá určila, že vlas nájdený v Unterwegerovom aute patrí Češke Bočkovej. Kriminalisti sa ho vydali zatknúť, vrah však medzitým zase odišiel do USA. Až vo februári 1992 sa ho podarilo zadržať na Floride. Jeho vyčíňanie skončilo, keď bol Unterweger 29. júna 1994 v rakúskom „procese storočia“ uznaný vinným z deviatich vrážd a odsúdený na doživotie bez možnosti prepustenia. Tej istej noci sa obletovaná celebrita vo väzení obesila …