„Chceme ho spolufinancovať, a to sa určite aj uskutoční,“ povedal v pondelok (19.9.) v Bratislave mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Maďarskej republiky v SR so sídlom v Bratislave Csaba Balogh.
O probléme so Slovenským domom informoval Milan Vetrák, predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), ktorý má na starosti časť administrácie tohto objektu. Maďarská strana podľa neho nedodržiava niektoré zo svojich sľubov ohľadom Slovenského domu. Na výstavbu objektu, ktorá už v súčasnosti finišuje, sa mali zložiť obe krajiny rovnakým dielom. Kvôli nepriaznivému kurzu maďarskej meny však zo strany susednej krajiny vznikol schodok niekoľko desiatok tisíc eur.
Na Slovenský dom pôvodne Maďarsko vyčlenilo 80 miliónov forintov (cca 300.000 eur), kým Slovensko takmer 340.000 eur. Keďže sa neskôr rozhodlo o ďalšom doplatku vo výške približne polovice z týchto súm, vznikla hrozba, že rozdiel medzi príspevkami oboch krajín by mohol vzrásť až do 60.000 eur. „S tým slovenská strana a úrad, ktorý zastupuje slovenskú stranu, nesúhlasí, pretože základnou myšlienkou bolo, že pôjde o 50:50 a my peniaze nevyplatíme, kým sa maďarská strana nevyjadrí, či dorovná ten rozdiel, alebo v akej výške bude ten projekt financovať,“ povedal predseda ÚSŽZ.
Doriešeniu finančnej stránky tohto problému v súčasnosti prekáža aj absencia presných čísel z maďarskej strany. Úrad si preto už vyžiadal informáciu k tomu, koľko financií skutočne náš južný sused vynaložil na tento projekt. „Ak nám maďarská strana povie, že ho bude financovať v nižšom rozsahu, tak aj slovenská strana z tých (dodatočných, pozn. TASR) 160.000 eur ten svoj vklad zníži,“ zdôraznil Vetrák. Dodal však, že zatiaľ Maďarsko deklaruje, že rozdiel dorovná.
Pri financovaní výstavby však podľa Vetráka nehospodárne postupovala aj Celoštátna slovenská samospráva (CSS), ktorá mala výstavbu na starosti. „Ak obe strany na začiatku vložili na výstavbu približne 160 miliónov forintov a realizátor, teda CSS, vypíše verejné obstarávanie na dodávateľa vo výške 180 miliónov forintov, tak je to hospodárne? Na základe čoho si oni dovolili vypísať verejné obstarávanie vo výške o 20 miliónov viac?“ pýtal sa Vetrák, podľa ktorého aj to bol jeden z dôvodov, prečo bolo neskôr potrebné dohodnúť doplatok. „Ani maďarskej strane sa nepáči, že niektoré veci realizátor realizoval tak, ako to spravila CSS,“ dodal.
Okrem finančnej neuzavretou ostáva aj právna otázka celého projektu. Pôvodne bolo dohodnuté, že budova aj pozemok budú v katastri nehnuteľností zapísané tak, aby na ne mala SR záložné právo. Takýto zápis sa mal realizovať tak, že by obe krajiny v katastri figurovali na rovnocennom mieste. „Kataster nehnuteľností však odmietol zapísať takýmto spôsobom záložné právo. Čiže momentálne tá investícia zo strany Slovenska nie je chránená takým spôsobom, ako si SR predstavuje a už viac ako mesiac sa snažíme s maďarskou stranou dohodnúť,“ uviedol Vetrák.
