Dagmar Overbye predstierala, že hľadá rodiny pre opustené deti. V skutočnosti bol jej záujem jediný – zabíjať deti. Hrozné činy, nad ktorými dodnes zostáva rozum stáť, vykonávala úplne chladnokrvne.
Dagmar Overbye sa narodila 23. apríla roku 1887 v Dánsku. Keď porodila dcéru, presťahovala sa z dediny Assendrup do Kodane. V hlavnom meste rozbehla zvláštny biznis, kedy dávala dohromady ženy, ktoré túžili mať deti, ale nemohli, a s matkami, ktoré sa svojich detí chceli vzdať. Ako prostredník väčšinou fungovala tak, že deti na adopciu žili najprv u nej, a až až našla vhodných rodičov, odovzdala im ich.
Jej neoficiálna adopčná kancelária mala klientky z radov osamelých matiek, ktoré neboli schopné postarať sa o svoje deti. Chceli pre nich lepší život, a preto platili Overbye, aby im našla bohatých rodičov. Overbye ale v mnohých prípadoch nikoho nehľadala. Deti rovno zabíjala.
Medzi rokmi 1913 až 1920 zabila 25 detí. Jedno z nich bolo aj jej vlastné. Topila ich, škrtila alebo spaľovala v kachliach. Jej hrozná mašinéria na smrť fungovala dlhých sedem rokov. A prišlo sa na to len veľkou náhodou.
Mladá matka menom Karoline Aegesenová si dala do novín inzerát, že práve porodila dievčatko, ale nie je schopná sa o ňu starať a hľadá adoptívnu rodinu, kam by ju umiestnila. Overbye inzerát čítala a kontaktovala Aegesenovou. Tá jej zaplatila požadovanú sumu a svoju dcérku jej prenechala.
Druhý deň ale Aegesenová zmenila názor a začala ľutovať, že sa dcérky zbavila. Ihneď kontaktovala Overbye, aby jej dieťa vrátila. Tá ale tvrdila, že dieťa už odovzdala do novej rodiny. Nebola si ale schopná spomenúť na adresu alebo mena. Aegesenová preto všetko nahlásila polícii.
Polícia dorazila priamo do domu Overbye a celý ho prehľadala. Najprv našla detské šatôčky, potom tiež kosti a lebku v kachliach. Bolo jasné, že tu niekto pred nedlhou dobou spálil dieťa. Ďalšie kosti boli nájdené v kredenci. Overbye bola okamžite zatknutá.
Vo väzbe sa priznala k vraždám 16 detí, ale na súde bola obvinená len z deviatich vrážd (celkový počet zabitých detí mal byť nakoniec 25), pretože pre ďalšie nemala polícia dostatok dôkazov. Bola odsúdená na trest smrti, a stala sa tak prvou ženou odsúdenou k tomuto trestu v Dánsku od roku 1861. Lenže dánsky kráľ Kristián X. bol odporcom popráv žien, a zmenil jej trest na doživotie.
Vo väzení skutočne strávila zvyšok života, zomrela 6. mája 1929 vo veku 42 rokov. Prípad rozvíril veľkú spoločenskú diskusiu o tom, ako vlastne funguje systém adopcií v Dánsku. Na základe tohto prípadu bol schválený zákon o adopciách a bola vybudovaná sieť detských domovov.
