Dámsky boss

Rudolf L. našiel doma mŕtvu matku a družku 24. októbra minulého roku. Deň predtým odišiel z domu ráno o 5. hodine aj s bratom Radoslavom, ktorý býva v druhom vchode toho istého činžiaka, lebo v susednom meste otvárali obchod,
Vrátil sa večer pred 11. hodinou. Mohol už iba zavolať políciu…
Keď pátracia skupina policajtov prišla na miesto činu, všetko ukazovalo na to, že tu ktosi vykonal ortieľ smrti. Obe ženy – 70-ročná Elvíra L. a 37-ročná Eva N. – mali prestrelené hlavy. Keďže nábojnice sa našli, mohli hneď určiť, že smrtiaca zbraň mala kaliber 9 mm.

Byt bol iba sčasti vykradnutý, zmizlo zopár šperkov: prstene, retiazky. Zločinci neodniesli drahú elektroniku ani iné cenné veci. Nič nesvedčilo o lúpežnom prepadnutí. Polícia prijala pracovnú verziu, že obe ženy zomreli z pomsty. Zrazu sa priam nasypalo množstvo otázok. Prečo?
Odpovedá jeden zo skupiny vyšetrovateľov.
„Zarazilo nás, že vo vedľajšej izbe vrahovia zamkli dvojročné dievčatko a pri odchode vzali so sebou mobilný telefón. Napriek tomu urobili kardinálnu chybu. Zanechali stopu, a to veľmi výraznú.“

Vyšetrovanie sa viedlo po dvoch linkách. Jedna skupina skúmala a overovala všetky kontakty Evy a jej druha, druhá zisťovala údaje z telekomunikácií, telefonické rozhovory, ktoré boli z ukradnutého mobilu.
Analýza ukázala, že z niektorého bytu, ale v druhom vchode toho istého domu, niekto viackrát volal na mobil medzi 9,00 a 10,40 hod. Rudolf tvrdil, že nepozná to číslo a nevie, kto v tom byte býva. Trvalo niekoľko dní, kým všetko presne zistili, až sa dostali k Jozefovi D., ktorý priznal, že číslo telefónu, z ktorého sa volalo, je zaregistrované na jeho meno, ale on ho nepoužíva. Iba ho občas požičiava. Komu? To už Jozef D. nebol taký ochotný prezradiť. No keď mu pohrozili, že ide o dvojnásobnú vraždu a on by mohol byť podozrivý ako spolupáchateľ, povedal, o koho ide. Usúdil, že nebude kryť svojich známych, tých, ktorým požičiaval byt, bolo ich totiž viac.
Policajti si vytýčili dva ciele: prvým malo byť zadržanie celej skupiny, druhým – získať zbraň, ktorou vrah zastrelil obe ženy.

piatich mužov a Alicu B. Našla sa aj zbraň, ktorú prechovával ďalší známy tejto ženy. Tento muž, keď sa dozvedel, že Alica B. je za mrežami, chcel sa zbrane zbaviť. Chytili ho pred domom vo chvíli, keď mu žena podávala zabalenú pištoľ cez balkón – býval totiž na prízemí. Ani on nebol veľmi zhovorčivý. Vo chvíli, keď začul, že možno sa už nikdy nedostane z väzenia za dvojitú vraždu, s ktorou nemal nič spoločné, jazyk sa mu rozviazal.

V minulom roku boli na mnohých miestach zvýšené hladiny vôd, ba aj povodne. Aj na tomto mieste bola menšia povodeň, ktorá zaliala záhrady a časť mesta.
Voda navyše poriadne zmyla okolie lesíka. Rozmočená zemina odhalila mŕtvolu niekoľko mesiacov hľadaného Stanislava Z., miestneho alkoholika a darebáka. Jeho zmiznutia sa nikoho zvlášť nedotklo, azda iba jeho sestry. Teraz zem objasnila tajomstvo Stanovho zmiznutia.
Súdni lekári zistili, že pred smrťou ho niekto veľmi zbil. Nemohli jednoznačne určiť, čo bolo príčinou smrti: či údery do hlavy, alebo udusenie. Nevylúčili, že Stanislava zakopali do zeme ešte živého.

Po krátkom pátraní polícia našla jedného z vrahov. Priznal sa, že Stana zabil aj zakopal. Bol naňho nazlostený, lebo ho okradol o spoločne nadobudnutý lup, ktorý predal a prepil. No za nič na svete nechcel prezradiť, kto mu ho pomohol usmrtiť. Veľkoryso vzal všetku vinu na seba.
Ďalší nevyjasnený prípad, ktorým sa polícia súbežne zaoberala, bolo prepadnutie a okradnutie istej ženy. Tá ráno šla do práce. Bol to celkom klasický prepad. Hneď pred domom ju prepadla skupina chlapov, pritisli ju k stene, vytrhli kabelku s peniazmi a ukradli niekoľko stoviek. Potom sa rozpŕchli na všetky strany
Svedkovia spoznali v jednom z darebákov Mariána B., muža pani Alice, ktorý sa však k činu nepriznal, ani neprezradil svojich spoločníkov. Pátrania uviazlo na mŕtvom bode.

Taká bola situácia v čase, keď zadržali Alicu B. Vypočúvanie tejto ženy a piatich mužov umožnilo vyjasniť veci, ktoré boli dovtedy zahalené tajomstvom. Pomohlo aj zistiť priebeh udalostí v dome Rudolfa L. a smrť jeho matky a družky.

Podobne ako jej vzdialení príbuzní Rudo a Rado aj ona žila v tom istom meste, ibaže nemala obchod, iba búdu so všelijakými, nie bohvieakými handričkami na oblečenie. Do istej chvíle sa jej viedlo veľmi dobre. Turisti z východu vykupovali všetko, aj menej atraktívny tovar. Možno si bola príliš sebaistá, lebo si myslela, že to už tak zostane navždy. Potom sa s Mariánom rozhodli, že si vezmú pôžičku na auto. Kúpili si peknú toyotu. Mali sa dobre a pôžičku pravidelne splácali.

Potom však prišli starosti. Alica odkúpila ukradnutý tovar a polícia zakrátko na to prišla. Nechcela prezradiť dodávateľa, preto sa radšej ukryla pred vyšetrovateľmi. Prokurátor vyhlásil pátranie po nej. Prúd peňazí prestal pritekať zo dňa na deň, akoby niekto zavrel vodovodný kohútik.
Alica však bola podnikavá osoba. Keď sa na trhu pri svojom stánku nemohla objaviť, rozhodla sa zarábať inakšie. Dala dohromady skupiny 20 až 30-ročných povaľačov a predniesla im svoj plán: prepadávanie majiteľov obchodov. Tí vždy majú hotovosť, stačí im ju vziať.

 Chlapi najskôr pozorovali osadenstvo obchodu, hostinca alebo bufetu, všímali si zvyky pracovníkov a dozvedeli sa, kto má peniaze. Na bojové miesto Aliciných žoldnierov viezol jej muž Marián. Ona sa takých vecí nezúčastňovala, iba ich organizovala, skrátka ona bola boss!

Keďže Mariána svedkovia poznali, šiel sedieť. Neprezradil však matku svojich dvoch synov. O okolnostiach prepadov začal hovoriť, až keď bola Alica za mrežami. Skrúšene sa priznal aj k zabitiu Stanislava.

 Nedostatok peňazí začal Alicu tlačiť čoraz väčšmi. Advokáti pre muža stáli hotový majetok a navyše bolo treba splácať pôžičku banke. Začala sa teda obzerať po ďalšom obchode, ktorý by bolo treba ,,urobiť“.
Zrak jej padol na obchod jej vzdialených príbuzných Rudolfa a Radoslava. Tak ako predtým, aj teraz ,,jej chlapi“ začali s pozorovaním. Lenže bratia vždy hotovosť nosili domov a mali aj profesionálneho ochrancu. To skomplikovalo plány banditov. Prepadnúť bratov sa im videlo dosť riskantné. Museli napochytro vymyslieť niečo iné.
Usúdili, že v dome musí byť poriadna hotovosť. Treba to urobiť v byte! Alica bez problémov vošla do bytu príbuzných. Povedala, že jej došiel benzín, a chcela si od nich zatelefonovať, aby jej kolegovia priniesli za kanistru paliva. Eva jej tiež chcela pomôcť, ešte jej aj uvarila čaj. Alica medzitým telefonovala svojim ,,žoldnierom“, aby prišli čo najskôr, kým ich niekto neohrozí…

Obviňovali sa navzájom. Všetko však poukazovalo na to, že najväčší vplyv na ich zabitie mala boss Alica. Policajti charakterizovali Alicu ako chladnokrvnú a vypočítavú osobu, schopnú takého činu.
Kto skutočne zabil Elvíru a Evu, sa vyjasní asi až na súde.

 Banditi ukradli mobil z bytu, lebo si mysleli, že registruje rozhovory. Evinu dvojročnú dcérku Alica zavrela do druhej izby, aby sa dieťa neznervóznilo. Navyše Alica tvrdí, že smrť príbuzných žien neplánovala. Chcela iba peniaze. Svoju účasť pri prepade nevie vysvetliť, ale je jasné, že hrala pritom prvé husle a voviedla banditov do bytu.

Onedlho po vražde matky a družky dostal Rudo anonymný list. Neznámy autor mu ponúkal informácie, pravda, za poriadny balík peňazí. Chcel od neho 250 tisíc. Rudo aj uvažoval, že zaplatí a spojí sa s neznámym pisateľom. Nestihol však, lebo ho polícia chytila.
Iste si domyslíte, že tým pisateľom bola Alica B.