Manuela Escobarová bola jediná dcéra drogového magnáta Pabla Escobara. Jej osud bol pre verejnosť neznámy, z tieňa zločinov svojho otca sa nevymanila ani po jeho smrti.
Escobar mal dve deti, dcéru Manuelovi a syna Juana Pabla. Oba dva žili v bohatstve a nechutnom luxusu, ale platili za to daň v podobe častého sťahovania a života v zlatej klietke. Manuelu naučili zo všetkého najskôr utekať. To bolo to najpotrebnejšie, čo pre život potrebovala. Všetko ostatné si mohla v neskorších rokoch kúpiť, ale čas od času jednoducho bolo nutné vziať nohy na plecia.
Útek ostatne bolo to jediné, čo dcére, synovi aj ich matke zostalo v dobe, keď už sa slučka okolo Pabla Escobara neľútostne sťahovala. Lenže žiadna krajina na svete im nechcela udeliť politický azyl. Dokonca ju odmietli aj vo Vatikáne. Nakoniec sa celej rodine, samozrejme bez Pabla, podarilo zapustiť korene v Mozambiku, odkiaľ potom odišli do Brazílie a nakoniec Argentíny, kde všetci žili pod novou identitou.
Ani tu ale nenašli pokoj. V roku 1999 bola matka Mária a syn Juan Pablo, žijúci teraz pod menami Victoria Eugenia Henao Vallejo a Sebastian Marroquin, zatknutí za falšovanie úradných dokumentov a pranie špinavých peňazí. Úrady ich onedlho prepustili, ale zostávala otázka, kde je vlastne Escobarova dcéra?
Pravdou je, že Manuela mala pramálo spoločné so zločinmi svojho otca. Bolo jej iba deväť rokov, keď bol Pablo Esobar zastrelený. Od tej doby sa starostlivo vyhýbala akejkoľvek pozornosti, rovnako ako celá jej rodina. V čase zatknutia matky a brata žila v Buenos Aires pod menom Juana Manuela Marroquin Santos. Žila sama v rezidenčnom dome Jaramillo. Znie to oveľa lepšie, než aká bola skutočnosť. Kým verejnosť si myslela, že Escobarovi potomkovia sedia na miliónoch dolárov, Manuela žila skromne a ťažko sa dalo povedať, že dosahovala životného štandardu bežné strednej triedy.
Na druhú stranu ako Juana žila oveľa šťastnejší život než ako Manuela Escobarová. Mala svoj dom, svojich priateľov, vychodila bežnú školu. Jej brat v tej dobe písal knihy a dával rozhovory o svojom otcovi. Manuela žila bokom záujmu, napriek tomu trpela depresiami a podľa niektorých zdrojov sa dokonca pokúsila spáchať samovraždu. V tom čase žila so svojím bratom a jeho ženou, ktorí jej v ťažkej dobe pomáhali.
Potom zase svojho brata opustila a zmizla v anonymite. Naposledy o nej hovoril jej brat v roku 2015, kedy tvrdil, že Manuela má hrôzu z toho, že bude odhalená jej identita, a žije v neustálom strachu. Je podľa neho nespravodlivé, že je neustále spájaná so zločinmi muža, na ktorého si sotva pamätá. Manuela žije nevedno kde a stále má strach, tak ako vlastne po celý svoj život.
