Máloktorý príbeh rozpoltil ruskú spoločnosť tak ako osudy siedmich „prímorských partizánov“. Keď ich za vraždy a lúpeže poslal súd do väzenia, volala časť Rusov po ich oslobodení. Vraj len bojovali proti tyranii štátnych štruktúr. Vo štvrtok ich sudca zbavil viny.
Pochádzajú z dediny Kirovskij ležiacej v Prímorskom kraji na východnej Sibíri. Andrej Suchorada sa zastrelil 11. júna 2010. Mal dvadsaťtri rokov. Sáša Sladkych bol o dva roky mladší. Nasledoval príklad svojho kamaráta len niekoľko sekúnd po ňom. Ostatní členovia skupiny, ktorá si hovorila „Prímorskí partizáni“, sa vzdali policajnému komandu. Z bytu v Ussurijsku, ktorý obkľúčili špeciálne jednotky podporované vrtuľníkmi, vyšli s rukami nad hlavou a porušili tak dohodu, ktorú si dali vo chvíli, keď už tušili, že niet úniku: „Nesmú nás dostať živých.“ Dostali.
Lenže rodičia mŕtvych prišli s inou verziou – ide o policajné sprisahanie a ich synovia nespáchali samovraždu, ale boli zastrelení. Celé obvinenie je vymyslené. Zostávajúcim mladíkom prišili všetky nevyjasnené vraždy v Prímorskom kraji, bez toho aby sa obťažovali s dôkazmi. Korupciou zdevastovaná ruská polícia kryje obchod s drogami i prostitúciu a v niektorých oblastiach sa stala súčasťou podsvetia a má nulovú dôveru občanov. S tým súhlasila aj podstatná časť ruskej verejnosti.
V stopách Robina Hooda
Pätici mladých mužov hrozili vysoké tresty – za vraždy policajtov, lúpežné prepadnutia, krádeže, výtržníctva. Vo štvrtok po vleklých súdnych procesoch súd vo Vladivostoku všetkých, ktorí sa dožili 28. júla 2016, zbavil viny.
Mnoho Rusov ich považovalo za hrdinov, Robina Hooda ruského východu, iní v nich videli obyčajných vrahov. Prvý, kto ich vyhlásil za nevinné obete policajného sprisahania, bola 20. júla 2016 porota vladivostockého súdu.
Vo štvrtok sa k nej priklonili aj sudcovia. Vadim a Alexander Kovtunovi, Alexej Nikitin, Maxim Kirillov a Vladimir Iljutikov si hlasno vydýchli. Víťazstvo na celej čiare. „To sme naozaj nečakali,“ oznámili zjavne prekvapení „partizáni„.
Kde leží vina?
Podľa obžaloby začali mladíci prepadať policajné stanice v roku 2009. Skrývali sa v tajge, policajti sa ich báli, občania z ich vyčíňania vinili štátne štruktúry. Lenže dodnes nie je jasné, aký podiel viny má každý z členov skupiny. Vyšetrovatelia sa s dôkazmi príliš nezaoberali a spoliehali na to, že ruské súdy spravidla nikoho neoslobodia.
Vodcom bandy mal byť Saša Kovtun. V prvom procese ho súd poslal na doživotie do trestaneckej kolónie. Rovnaký trest stihol ešte dvoch jeho kumpánov, zvyšný dostali dvadsaťpäť rokov. Odvolali sa a urobili dobre. Najvyšší súd zistil, že vina „partizánov“ v mnohých prípadoch nebola dokázaná. Všetko vrátil nižšej inštancii. Včera padol ďalší verdikt. Alexej Nikitin a Vadim Kovtun boli dokonca ihneď v súdnej sieni oslobodení. Zostávajúci členovia skupiny sú podozriví ešte z ďalších zločinov, a tak zostávajú za mrežami.
Ako uviedol komentátor rozhlasovej stanice Echo Moskvy Anton Orech, o existencii prímorských partizánov nie je pochýb. Pochybnosti panujú o tom, čo vlastne títo mladí ľudia spáchali a prečo. Podľa Antona Orecha je v krajine, kde policajný generáli berú miliónové úplatky, celkom logické, že sa objaví skupina „ľudových pomstiteľov„.
