Tani Sakijuki sa vzdala bezpečnej práce v tokijskej kancelárii a presťahovala sa do mesta neďaleko Fukušimy. Každý deň sa tam stará o opustený dobytok z nebezpečnej rádioaktívne zóny.
Tento rok ubehlo už sedem rokov od doby, kedy severovýchodné pobrežie Japonska zasiahlo ničivé zemetrasenie a s ním spojené cunami. Prírodná katastrofa si vyžiadala viac ako dvadsať tisíc životov a vyše sto šesťdesiat tisíc ľudí vyhnala zo svojich domovov. Stála tiež za haváriou jadrovej elektrárne Fukušima I, ktorá sa do dejín zapísala ako najväčšia jadrová havária po Černobyle. Medzi jej obete patrilo aj viac ako tri a pol tisíc kráv pasúcich sa neďaleko poškodeného reaktora. Väčšina z nich na mieste zomrela, iné boli svojimi majiteľmi utratené. Niekoľko z nich ale na mieste stále zostáva a je odkázaných na pomoc hŕstke dobrovoľníkov. Jednou z nich je napríklad Tani Sakijuki.
Mladá žena pôvodne pracovala v kancelárii v Tokiu. O opustených zvieratách sa prvýkrát dozvedela prostredníctvom televíznej reportáže. Aj keď súčasťou správy bolo oznámenie vlády, aby sa ľudia rádioaktívnej oblasti vyhýbali, Tani si povedala: Ak im nepomôžem ja, kto iný?
Do prefektúry Fukušimi cestovala z Tokia pôvodne každé dva dni. Zásoby vody a trávy sa ale týždeň po týždni zmenšili, až sa žena rozhodla, že sa stane opatrovnícka na plný úväzok.
Odišla z kancelárskeho zamestnania a presťahovala sa blízko k elektrárni. V novej práci nastúpila na nočné zmeny, aby sa mohla cez deň venovať zvieratám. Kravy sa pritom nachádzajú v Okuma, iba desať kilometrov od miesta havárie. Hodnoty radiácie sú tu vysoké a Tani môže v opustenom meste tráviť denne maximálne štyri hodiny.
