Jean-Bedel Bokassa bol vojenský dôstojník, ktorý sa pučom dostal k moci a stal sa hlavou štátu. V afrických krajinách nič zase tak neobvyklé. Bokassova korunovácie ale bola prehliadkou trápneho luxusu, keď vezmeme do úvahy, ako zúfalo chudobná bola jeho krajina. Bokassa tiež nebol nejaký prezident alebo snáď kráľ, ale rovno cisár.
Bokassa sa dostal k moci nad Stredoafrickou republikou 1. januára roku 1966 pri štátnom prevrate. To mu nestačilo, a tak sa o desať rokov neskôr prehlásil cisárom. A svoju krajinu premenoval na Stredoafrické cisárstvo. Dokonca sa vyhlásil za vodcu celej Afriky a svoju krajinu za ochrancu všetkých ďalších afrických krajín. Ako už asi tušíme realita bola trochu iná.
Samotná korunovácia bola monštruózna udalosť. Konala sa 4. decembra roku 1977. Dátum nebol vybraný náhodne. Bolo to 173. výročie Napoleonovej korunovácie. A Bokassa sa cítil byť akýmsi africkým Napoleonom. Ku korunovácii boli zhromaždené všetky dostupné zdroje krajiny. Dokonca bol k jej hladkému priebehu ustanovený špeciálny výbor, ktorý mal na všetko dohliadať.
Bolo pozvaných 2 500 zahraničných hostí, boli opravené hotely a ďalšie budovy v hlavnom meste, rovnako tak divadla a skrátka všetko, na čo by mohol padnúť zrak cudzincov. Všade sa maľovalo, renovovalo, stavalo aj búralo. Miestne textilky išli naplno, pretože bolo nutné vyrobiť špeciálne obleky pre miestnych obyvateľov a hostí, ktorí nemali rozhodne vyzerať ako nejakí africkí sedláci a zločinci.
Z Paríža bol povolaný známy sochár Olivier Brice, aby vytvoril korunovačný trón, aký svet ešte nevidel. Ten so sebou priviedol tím tridsiatich pomocných sochárov a spoločne sa pustili do diela. Vytvorili monumentálny trón, vyrobený z bronzu a pokrytý zlatom, v hodnote 2,5 milióna dolárov. Vážil dve tony! Bokassov sen sa splnil, taký trón nemal ani Napoleon.
Bokassovu korunu vytváral iný renomovaný umelec, zlatník a klenotník z Paríža Arthus Bertrand. U neho sa robilo aj žezlo, meč a ďalšie kusy korunovačných klenotov, to celé dohromady v hodnote 5 miliónov dolárov. Z Nemecka bolo objednaných 60 luxusných limuzín Mercedes-Benz, len prevoz jediného vozidla prišiel na 5000 dolárov.
Čo Bokassa zarmútilo, bol fakt, že jeden po druhom odmietali jeho pozvanie na korunováciu. Neprišiel ani japonský cisár Hirohito, ani Réza Pahlavi z Iránu. Neprišiel žiadny prezident. Jediný šľachtic na celej ceremónii bol princ Emanuel Lichtenštejnský, čo ale bol len vzdialený príbuzný lichtenštajnského rodu. Prezident Mauretánia poslal na korunováciu miesto seba manželku. Neprišli dokonca ani veľvyslanci. „Závidia mi, že mám impérium a oni nie,“ nechal sa počuť Bokassa.
Z celkového počtu 2500 hosťov prijalo pozvanie len 600, medzi nimi stovka novinárov. Mediálne pokrytie tak bolo zaistené.
V deň slávnosti prechádzalo pred Bokassom po červenom koberci všetkých 29 jeho detí a deväť jeho najobľúbenejších manželiek. K tomu hrala kapela námornej pechoty. Bokassov plášť bol ozdobený 785 tisíc perlami a 1 220 kryštálmi. Svoju korunu a žezlo prijal od svojich vlastných vojenských dôstojníkov. Koruna bola posiata osemsto diamanty, najväčší z nich mal 80 karátov.
Keď sa spätne odhadoval účet za celú parádu, došlo sa k číslu 30 miliónov dolárov. To boli vtedy neuveriteľné peniaze. Bola to zhruba štvrtina celého národného domáceho produktu krajiny. To samo o sebe bolo nehorázne plytvanie. Zem bola chudobná a korunovácie zhltla ďalšie obrie sumy.
Treba dodať, že veľkú časť rozpočtu hradilo Francúzsko, ktoré sa snažila mať so stredoafrickými cisárstvom dobré vzťahy, aby dostala licenciu na ťažbu v tamojších uránových baniach. Napriek tomu aj pre Francúzsko to boli neuveriteľné peniaze, ktoré sa rovnali sume vydané na celú rozvojovú a humanitárnu pomoc za celý rok.
Bola to tiež Francúzsko, ktoré o iba dva roky neskôr ukončila Bokassovu vládu. Ten totiž vládol nesmierne kruto a dopúšťal sa mnohých zločinov. Do krajiny prišli špeciálne francúzske jednotky. Bokassa utiekol do Francúzska, kde žil v exile. Po siedmich rokoch sa vrátil do krajiny a pokúsil sa obnoviť svoju vládu. Namiesto toho bol odsúdený na trest smrti. Vtedajší prezident mu potom dal milosť, takže Bokassa si nejakú dobu pobudol vo väzení a nakoniec bol prepustený na všeobecnú amnestiu.
