Tanec je ideálnym spojením emócií, radosti a zdravého pohybu. Ideálny na prečistenie hlavy a vyformovanie dokonalých kriviek. A odkiaľ sa všetky tie tance vzali? Prečítajte si.
SALSA
Jedným z najstarších prarodičov salsy je Contradanza, ktorá vznikla vo Versailles. Na španielskom dvore bol tento tanec veľmi populárny, až sa napokon spolu so Španielmi dostal až na Karibik. Slovo „salsa“ si zvolil v 60. rokoch grafický dizajnér Fania Studios-Izzy Sanabria, aby bol koncept predaja novej hudby lepšie predajný. Vlastne tým označil hudobný štýl, ktorý sa vyvíjal na mnohých miestach naraz. Do slovenčiny by sa dal pojem salsa preložiť ako „omáčka“. Salsa je vriacou, pikantnou omáčkou, pripravenou z rôznych prísad, ktoré samé o sebe vyvolávajú závislosť. Na salse je výnimočné to, že sa pri tanci môžete oprieť, či doslova objať jej rytmus. Pohyb je veľmi temperamentný. Na rozdiel od štandardných európskych tancov ide o tzv. „Tanec ulice“. To znamená, že tanečníkovi ostáva ponechaná kreativita. Každý tanečník vkladá do pohybu kus svojho srdca.
CHA-CHA
Základný rytmus, z ktorého tento temperamentný latinsko-americký tanec vychádza, zložil kubánsky skladateľ a hudobník Enrique Jorrín, ktorý začiatkom 50. rokov viedol orchester Orquesta América. Netrvalo dlho a Cha-Cha sa rýchlo rozšírila za hranice Kuby. Najprv do Mexika a Spojených štátov a odtiaľ prakticky do celého sveta. V New Yourku sa stala najmódnejším tancom roku 1955. Začiatkom 60. rokov sa tanec dostal na oficiálne tanečné súťaže. Cha-Cha je veľmi živá a plná nečakaných zvratov, pretože nikdy neviete presne odhadnúť, aký nasledujúci pohyb alebo akú figúru tanečný pár zatancuje. Strieda sa v ňom základný mambo krok s rýchlym premenným krokom, pri ktorom vraj topánky tanečníkov vydávajú zvuk ča-ča-ča, podľa čoho aj vznikol názov tohto tanca.
RUMBA
Rumba je jedným z najstarších latinskoamerických tancov, keďže jej začiatky sú niekde v 16. storočí – v čase, keď boli z Afriky na Kubu privážaní čierni otroci. Tance otrokov využívali menej pohybu nôh a viac pohybu zvyšku tela. Ich rumba bola pôvodne pantomímou, znázorňujúcou pytačky zvierat a vtáctva pred párením. To, že pri tanci zostávajú plecia stále v rovnakej výške, môže byť odvodené od držania tela otrokov nesúcich ťažké bremená. Od života otrokov sa podobne dajú odvodiť aj niektoré ďalšie figúry rumby. Rumba ako ju poznáme dnes vznikla niekedy v 19. storočí vzájomným ovplyvňovaním černošských tancov, ľudového tanca danza habanera a tanca kubánskej aristrokracie rumba-bolero. Do Európy rumba preniká okolo obdobia pred druhou svetovou vojnou. Rumba je pomalá, romantická, nežná, plná citov. Je to najzmyselnejší latinskoamerický tanec, a pre mnohých tanečníkov aj najobľúbenejší. Právom je prezývaná „tanec lásky“, pretože partneri si hľadia hlboko do očí. Pohyb vychádza z prenášania váhy z jednej nohy na druhú, čo spôsobuje príťažlivé pohyby bokov. Rumba rozpráva príbeh zvodnej ženy, ktorá sa pokúša privábiť vyvoleného muža.
FLAMENCO
Skôr ako len typ ľudovej hudby je flamenco hudobným a zároveň kultúrnym fenoménom. Aj keď sa považuje za súčasť španielskej kultúry všeobecne, pochádza predovšetkým z jedného regiónu Španielska – z Andalúzie. No aj iné oblasti – najmä Extremadura a Murcia prispeli k rozvoju niektorých flamenco hudobných foriem a mnohí význační flamenco umelci pochádzali i z ďalších oblastí Španielska. Pôvod flamenca nie je celkom vyjasnený, ale vo všeobecnosti sa za hlavné zložky pokladá rómska, židovská, islamská a napokon domorodá andalúzska kultúra. Pre vývoj niektorých flamenco hudobných foriem boli tiež dôležité latinsko-americké (najmä kubánske) vplyvy.Flamenco sa tancuje v rôznych šatách.Tanečnice tiež používajú nástroj kastanety, ale aj vejáre a šatky.Vo Flamencu je dôležitý najmä výraz.Precítenie rytmov, a presnosť pohybov.Tento tanec je velmi náročný ,pretože naraz musíte zvládať ruky,nohy a ešte k tomu treba pekný úsmev.
PASO DOBLE
Paso je jedným z najtemperamentnejších latinsko-amerických tancov. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1918 ako o španielskom onestepe. Známejším sa stáva v prvej polovici 20-tych rokov, kedy sa viac rozšíril do Európy, kde ho štandardizovali francúzski taneční učitelia. Jeho pôvod je v Španielsku v ľudových tancoch oslavujúcich víťazného toreadora. Toreadorom je partner, partnerka predstavuje muletu, šatku, ktorou dráždi býka. Za súťažný tanec bolo pasodoble prijaté po II. svetovej vojne. Paso doble musí mať charakteristické španielske flamencové postavenie muža a ženy. Keďže je tancom výrazovým, musíme v ňom vidieť príbeh toreadora a tanečnej partnerky a jasne rozoznať ich úlohy.
TANGO
Tango, tanec, ktorý si generácie tanečníkov odovzdávali z pokolenia na pokolenie, sa zrodil v slumoch a biednych uličkách Argentíny. Začiatkom 19. storočia sa po istých zmenách a úpravách stal v Európe veľmi oblubený a módny. Hoci je to prekvapujuce, nie je tažke naučiť sa ho tancovať. Tanečník veľmi ľahko zvládne základné tanečné figúry. Avšak tajomstvo zmocnenia sa dráhy tanga spočíva v zaujatí správneho postavenia a v dosiahnutí nepolapiteľného mačacieho pohybu.
Jeho predchodcami boli tance afrických černochov (nazývané tangano), ktorých v čase otrokárstva zavliekli do Ameriky. Viac ako sto rokov bolo tango pokladané za tanec „priveľmi hriešny“ pre spoločenské sály, no napriek zákazom (pápežom, cisárom Viliamom) sa stalo veľmi populárnym. Vtedajšie tango malo len málo spoločné s dnešným tangom. Hudba tanga je dramatická, ohnivá, podmaňujúca a vzrušujúca.
SAMBA
Samba je najpopulárnejší brazílsky národný tanec. Vznikla z brazílskeho tanca bataque, v ktorom sa tanečníci formujú okolo sólo tanečníka, ktorý si po odtancovaní vyberá svojho zástupcu gestom nazývaným semba. Na základe obrovskej popularity medzi brazílskym obyvateľstvom sa samba dostala pred prvou svetovou vojnou aj do Európy. Typickým pre sambu je pohyb húpanie-bauns. V súčasnosti existuje veľmi veľa verzií samby, ktoré sa líšia rytmom, tempom a náladou.
Nikoleta Rebrová
