V živote Róberta S. – ako sa na typického mládenca dnešných čias patrí – boli dôležité iba tri veci: fyzická kondícia, zábava a prachy. Dve prvé realizoval bez ťažkostí: pravidelne cvičieval v posilňovni a každú sobotu povymetal všetky diskotéky na okolí. S tou treťou boli problémy…
Pravdu povediac, obchod so súčiastkami na autá mu šiel celkom dobre, ibaže ho priveľmi ťažili bankové úvery, ktoré si musel vziať pre začiatok. Aby sa čo najrýchlejšie zbavil tohto ,,mlynského kameňa“, usilovne sa rozhliadal po nejakej príležitosti, ako zarobiť väčšie peniaze.
Ponúkol sa mu istý Peter J., s ktorým sa náhodne zoznámil na autoburze. Zaoberal sa dovozom zahraničných áut a potreboval niekoho, kto by mu poprivážal do mesta všetky autá, ktoré nakúpil v Nemecku. Za každý kus platil osobitne a pomerne dobre. Nie je to bohviečo, pomyslel si Róbert, ale ponuku prijal.
Do Nemecka zväčša cestoval sám alebo v spoločnosti Petra J. Niekedy sa pri dlhých a nudných cestách k nim pripojil aj jeho známy Kamil G. Poznali sa už dávno, chodievali cvičiť do tej istej posilňovne a vyznávali rovnakú životnú filozofiu. Kamil potreboval peniaze, aby zachránil rodinu pred deložovaním z bytu. Nie je vylúčené, že práve on navrhol Róbertovi, aby sa zbavili Petra.
Nevzdali sa svojho úmyslu ani vtedy, keď sa dozvedeli, že okrem Petra pôjde s nimi do Nemecka aj jeho zákazník, Ján N. Rozhodli sa, že zabijú oboch.
V dohovorený štvrtok šli najskôr k Petrovi a odtiaľ do neďalekého mestečka, kde na nich čakal Ján N. No a potom sa pustili k najbližšiemu hraničnému priechodu do Rakúska.
Boli ešte dosť ďaleko od hranice, prechádzali práve cez málo frekventované miesto, kde široko-ďaleko nebolo živej duše, keď sa ozval Róbert:
„Niečo sa deje s motorom, musíme zastaviť,“ ozval sa. „O chvíľu to opravím.“
Všetci vystúpili. Róbert otvoril kryt motora a sklonil sa nad ním. Na tvári sa mu zračil výraz hlbokého sústredenia a obrovskej ustarostenosti.
„Prines mi kľúče,“ povedal po chvíli Kamilovi G. „Sú v kufri.“
Kamil namiesto kľúčov vybral dve ťažké kovové rúry. Pripravili si ich už pred cestou k Petrovi. Kým sa Peter s Jánom zorientovali v situácii, takzvaní priatelia ich zvalili na zem mocnými údermi zozadu do hlavy. Kamil s Róbertom ich zatiahli do priekopy pri ceste. Tam zistili, že obaja ešte žijú. Opäť použili ťažké rúry. A ,,používali“ ich dovtedy, kým sa hlavy oboch mužov nezmenili na krvavú kašu. Potom im prehľadali vrecká a aktovky. Našli vyše sto tisíc korún a 20 tisíc mariek. Dosť na to, aby posplácali dlžoby a ešte si aj dožičili hromadu príjemných vecí.
Bolo však treba niečo urobiť s mŕtvymi telami. Trvalo im trochu dlhšie, kým si zaobstarali lopaty a neďaleko od miesta činu ich zakopali.
Vyše pol roka žili veľmi spokojným životom, zbavení dlžôb. Róbert čosi investoval do obchodu s autami, obaja si zaobstarali módne oblečenie a mobilné telefóny. A ako predtým, opäť sa bezstarostne zabávali na diskotékach. Po čase si ich všimla polícia, ktorá sa usilovala objasniť zmiznutie dvoch mužov, ktorí sa záhadne stratili.
Róbert aj Kamil sa krátko po zadržaní priznali a ukázali strážcom zákona aj miesto, kde zakopali mŕtvoly. Za svoj ukrutný čin zinkasovali po 25 rokov.
(hh)
