Českí politici aj ďalšie pamätníci augusta 1968 si pripomínali v Prahe udalosti spojené s okupáciou Československa vojskami krajín Varšavskej zmluvy presne pred 47 rokmi. Ale spomienky sa spojili aj s dneškom.
„Metódy dnešného Ruska sa nelíšia od metód vtedajšieho ZSSR,“ povedala pri Národnom múzeu Miroslava Němcová, bývalá predsedníčka Snemovne z ODS.
http://video.idnes.cz/?idvideo=V150819_112730_webtv_iri
„Rusko sa opäť odhodlalo k invázii a obsadilo Krym, územie suverénny Ukrajiny,“ upozornil zase v prejave pri budove neďaleko Českého rozhlasu predseda Senátu Milan Štěch z ČSSD.
Kúsok od neho viala medzi prizerajúcimi pietnímu aktu vlajka suverénnej Ukrajiny, ktorej časť – Krym – Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo. Štěch hovoril aj o tom, že okupácia nemala len priame obete, ale invázia takzvaných spriatelených krajín poslala do emigrácie 300 tisíc občanov Československa.
„Pokojné časy bohužiaľ naozaj končia, a musíme sa pripraviť na eventualitu, že medzinárodné napätie sa bude naďalej zvyšovať, že napätie v spoločnosti môže narastať, že bude silnieť volanie po vláde pevnej ruky,“ varoval Štěch.
Sobotka upozornil na ľudí ochotných kolaborovat s okupantmi
Okupáciou v roku 1968 sa podľa predsedu vlády Bohuslava Sobotky kasárenský socializmus brežnevovského typu definitívne zdiskreditoval. „Pokus o reformu komunistického režimu nevyšiel,“ povedal predseda vlády. Zaslúžili sa o to podľa neho aj ľudia, ktorí boli ochotní s vtedajšími okupantmi kolaborovať.
Němcová pri Národnom múzeu, na ktorom sú stále viditeľné šrámy po strelách sovietskych tankov, hovorila o tom, že tak, ako teraz prechádza rekonštrukciou budova múzea, malo by prejsť určitou rekonštrukciou myslenie mnohých ľudí, aby si uvedomili, aké sú skutočné hodnoty a že sloboda je ohrozená aj dnes.
Poďme ich zakázať, než pozvú Putina, napísal muzikant Koller
Petr Marek z platformy občianskych demokratických a protikomunistických iniciatív Bezkomunistů.cz hovoril o reťazovej hladovke známych osobností za obete komunizmu. V deň 47. výročia invázie sovietskych a ďalších vojsk ju podľa neho drží známy spevák, frontman kapely Lucie David Koller. Ten poslal účastníkom pietnej akcie odkaz.
„Zakázať komunistom účasť v politike, to jediné je potrebné. Každý, kto je tým nakazený, je hrozbou aj vlastným ľuďom. Stalin je dnes v Rusku ospevovaný ako dobrý politik. Tých desať miliónov zavraždených ľudí je už zabudnutých. Autori pozývacieho listu zostali nepotrestaní. Poďme ich zakázať v politike, než pozvú Putina. Prosím všetkých rozumných ľudí. A na záver nech idú komouši do pr …., „prečítal Kollerovej pozdrav Marek.
Pred Hlavnou poštou v Bratislave 22. augusta 1968
V utorok 25. augusta bude reťazovú hladovku držať Viktor Fainberg, jeden z ôsmich statočných občanov ZSSR, ktorí v roku 1968 proti brežněvovské agresii protestovali na Červenom námestí. Režim ho potom skúšal zlomiť na psychiatrii. Do reťazovej hladovky sa zapojí aj predseda TOP 09 Karel Schwarzenberg.
Invázia si do konca roka 1968 vyžiadala 108 mŕtvych, asi 500 ťažko a ďalšie stovky ľahko zranených ľudí. Lidové noviny vo štvrtok napísali, že Vojenský historický ústav prvýkrát sčítal civilné obete sovietskych vojsk v Československu od augusta 1968 do roku 1991. Historici dospeli k číslu 402, pričom toto číslo podľa nich nemusí byť konečné, mnoho materiálov v minulosti sa skartovali.
Josef Kopecký
