Dovolenková romanca a citové poblúznenie zničilo život trom ľudom

Celý príbeh sa začal odvíjať na začiatku roka 1924. Jean Pierre Vaquier pracoval ako recepčný v hoteli Victoria v mondénnom francúzskom stredomorskom letovisku Biarritz. Cez vojnu slúžil v armáde pri spojovacej jednotke, ovládal telegraf i najnovší vynález doby – rádio. Pre zábavu hotelových hostí im na vlastnej aparatúre predvádzal možnosti bezdrôtového prenosu zvuku a priame prenosy francúzskeho rozhlasu z koncertov nechal znieť priamo do hotelovej haly.  Vo februári roku 1924 prišla do hotela Victoria pani Mabel Theresa Jonesová, manželka britského hoteliéra. Zámožná pani v strednom veku sa sem prišla duševne zotaviť z šoku, ktorý jej spôsobili niektoré nevydarené finančné operácie. Takmer pri nich prišla o všetky peniaze, jej manžel bol notorický alkoholik a ona si na slnečnom morskom pobreží liečila svoju frustráciu životom. Vaquierovi sa okamžite zapáčila a začal jej vytrvalo dvoriť. Asi po týždni spolu nadviazali milostný vzťah a pre Mabel Jonesovú sa svet zrazu zdal byť znova v poriadku. Romantické večery, prechádzky po pláži, spoločné posedenia pri sviečkach – Vaquier vedel, ako na dámy zapôsobiť. Keď však prišiel Mabel Jonesovej telegram od manžela, aby sa okamžite vrátila domov, nezaváhala ani na chvíľu. Vzťah s vášnivým Francúzom nemal pre ňu dlhšie trvanie ani patričnú hĺbku. Napriek jeho naliehaniu, aby zostala, hneď na druhý deň zbalila kufre a odišla. Vaquier však ostal neodbytný a vynútil si, že ju môže odprevadiť aspoň do Paríža. Odtiaľ už cestovala sama. Vaquier sa však nevrátil do Biarritzu, ale hneď na druhý deň sa tiež vybral do Anglicka. Ubytoval sa v Londýne a poslal Jonesovcom telegram, že príde. Ani nečakal na odpoveď a cestoval za svojou láskou. Ubytoval sa v hoteli Jonesovcov v Bloomsberry 14. februára 1924. Hoci Mabel Jonesová zaňho platila všetky účty a tajne sa s ním občas schádzala, odmietla sa rozísť s manželom a odísť s Vaquierom späť do Francúzska. Zúfalý, ohrdnutý milenec sa rozhodol, že zabije svojho soka, V prvý marcový deň si objednal v istej londýnskej lekárni dve zrnká strychnínu – množstvo, ktoré by stačilo na usmrtenie štyroch dospelých osôb. Lekárnikovi tvrdil, že chemikáliu potrebuje pre svoj experiment s bezdrôtovým prenosom zvuku. Potom už iba čakal na vhodnú príležitosť. Tá sa naskytla 28. marca, keď Alfred Jones poriadal v hoteli veľkú párty.

Vaquier predpokladal, že  Jones na druhý deň bude mať z alkoholu opicu a strychnín nasypal do fľaštičky s brómovou soľou, ktorú Jones používal na utíšenie hlavybolenia. Jeho plán vyšiel na sto percent, Jones sa ráno pri bare v prítomnosti Vaquiera a svojej ženy s boľavou hlavou napil brómovej soli, ktorá mu pripadala nezvyčajne horká. Onedlho upadol do bezvedomia, Vaquier ho pomáhal vynášať na poschodie do izby, kde onedlho zomrel. Hoci Vaquier fľaštičku s otrávenou soľou schoval, zopár zrniek ostalo rozsypaných pri bare a pani Jonesová polícii tiež potvrdila, že so soľou niečo nebolo v poriadku. Analýza potvrdila, že v nej bol strychnín. Vaquier ostal v hoteli ešte niekoľko dní, ale potom utiekol a ubytoval sa v neďalekom Wokingu. To už po ňom pátral Scotland Yard a v novinách sa objavila jeho fotografia, ktorú identifikoval lekárnik. Zatkli ho v polovici apríla a za vraždu prvého stupňa odsúdili na trest smrti. Skončil na šibenici 12. augusta 1924.