V naliehavej výzve najvyšším ústavným činiteľom SR to tvrdí iniciátor petície a vysokoškolský učiteľ Eduard Chmelár.
Výzva je osobitne adresovaná prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi, predsedovi NR SR Richardovi Sulíkovi, predsedníčke vlády SR Ivete Radičovej a ministrovi zahraničných vecí SR Mikulášovi Dzurindovi. „Vyzývame našu diplomaciu, aby využila tradične dobré vzťahy Slovenska tak s Izraelom, ako aj s arabskými štátmi a aktívnejšie sa zapojila do riešenia tejto situácie, napríklad aj sprostredkovateľskou funkciou. Neseďme v kúte a staňme sa poslom dobrej vôle,“ apeluje Chmelár.
Zároveň pripomína, že tlak na medzinárodné uznanie Palestíny zosilnel po tom, čo sa za tento krok postavili latinskoamerické krajiny, Liga arabských štátov a niektoré vplyvné štáty EÚ ako Francúzsko, Španielsko či Veľká Británia. „Európska únia je však v tejto otázke stále nejednotná a postoj Slovenska doteraz nejasný. Pritom už dnes udržiava s Palestínskou samosprávou diplomatické styky viac štátov ako s Izraelom. No kým Izrael je riadnou členskou krajinou OSN, Palestína na vstup do rodiny Spojených národov stále čaká,“ upozornil Chmelár.
Tvrdí, že Slovensko ako nástupnícka krajina po Československu fakticky uznáva nezávislý palestínsky štát od 18. novembra 1988. Logickým krokom v takejto situácii je podľa neho aj súhlas s jeho prijatím za plnoprávneho člena svetovej organizácie. „Nastal čas, kedy treba prestať hľadať výhovorky, stupňovať podmienky a dramatizovať realitu. Nastal čas, kedy sa treba jasne vysloviť. Sme presvedčení, že slobodná, nezávislá a demokratická Palestína je jediným riešením mierového procesu na Blízkom východe,“ argumentuje vysokoškolský učiteľ.
Signatári výzvy sú presvedčení, že uznanie nezávislého palestínskeho štátu je tak v záujme Palestínčanov, ako aj Izraelčanov a je kľúčom k pokojnejšiemu svetu. „Bezpečnosť Izraela, ktorú si všetci želáme, nie je možné garantovať pri pokračujúcej okupácii a stupňujúcom sa utrpení palestínskeho obyvateľstva. Nemožno si zamieňať príčinu a následok. Ten, kto odmieta dať druhému slobodu, sa nikdy nemôže cítiť bezpečne,“ tvrdí Chmelár. Je presvedčený, že svetové spoločenstvo sa musí v tejto otázke zachovať principiálne a konať s vedomím, že právo Palestínčanov na sebaurčenie je medzinárodne záväzné a nemožno s ním obchodovať.
Okrem Chmelára sa pod výzvu podpísala aj bývalá výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie OSN Brigita Schmögnerová, predsedníčka organizácie Ľudia proti rasizmu Irena Bihariová, sociologička Zuzana Kusá, environmentalista Juraj Mesík, publicistka Anna Ghannamová, politológ Radovan Geist, spisovatelia Peter Holka, Martin Kasarda a Gabriela Rothmayerová, občianska aktivistka Hana Fábry, ľudskoprávni aktivisti Peter Weisenbacher a Kamil Kandalaft a ekonóm Ivan Lesay.
