Zakladateľ Wikileaks Julian Assange včera v rozhovore s vplyvným konzervatívnym novinárom Seanom Hannitym (mimochodom, ktorý sa pred niekoľkými rokmi zasadzoval za jeho zatknutie) dôrazne poprel fámy, že by kompromitujúce materiály na Hillary Clintonovú dostal od ruskej vlády. Aby to bolo jednoznačnejšie, šéf americkej rozviedky James Clapper v ten istý deň potvrdil, že neexistujú nijaké priame dôkazy spojenia Wikileaks s ruskými hackermi a indície v tomto smere sú veľmi slabé. Aká však bola politická odpoveď na tieto informácie? Prezident Barack Obama akoby obe vyhlásenia prepočul a výhražným tónom varoval, že USA zareaguje na hackerské útoky Moskvy „v čase a mieste, ktorý si vyberieme“…
Tak moment. Odhliadnime teraz od toho, prečo Biely dom (ak tvrdí, že o hackerských útokoch vedel) nereagoval hneď, ale až po porážke Clintonovej. Mávnime rukou aj nad tým, že nad údajným zasahovaním do volieb sa rozhorčuje štát, ktorý manipuloval a manipuluje voľby na polovici zemegule (za všetky nespočetné udalosti tohto druhu spomeňme aspoň príklad, ako Clintonovi muži pomohli v roku 1996 vyhrať v tom čase odpísanému Jeľcinovi voľby v Rusku, bol o tom nakrútený aj americký film Akcia Jeľcin) – v takom prípade sa to však nenazývalo „zasahovanie do volieb“, ale „podpora demokracie“. Ale nemôžeme mlčky prijímať, ak nás bez ohľadu na fakty a dôkazy kŕmia jednostrannou propagandou: nie je podstatné, že proti Rusku neexistujú dôkazy, Amerika sa rozhodla, že Rusko bude potrestané. Až tragikomicky pôsobí, keď si odchádzajúci americký prezident, ktorý nemá poruke žiadne jasné dôkazy, rozhnevane a bezradne pomôže osvedčenou barličkou, že Putin je „bývalý šéf KGB“ (to ho teda povýšil) a že (a teraz sa podržte) „bráni americkým pokusom rozširovať slobodu“. Nuž, vidíme, ako tieto pokusy dopadli v Afganistane, Iraku, Líbyi…
Sme v informačnej vojne a čelíme masívnej lživej propagande. Ale ako som už veľakrát upozornil, táto propaganda neprichádza len z jednej strany (v tom je princíp informačnej vojny, inak by to nebola vojna, ale jednostranný útok) a čo je ešte dôležitejšie – v našich mainstreamových médiách preukázateľne dominuje americká propaganda. Včera som chvíľu počúval kúsok z rozhlasovej relácie Z prvej ruky, v ktorej redaktor denníka N Mirek Tóda bezmyšlienkovite vyštekol, že utečenecké vlny spôsobilo Rusko. Pritom takéto tvrdenie nie je len nesprávnym názorom, je vedomou lžou, lebo práve spomínaný redaktor 27. augusta 2015 (teda mesiac predtým, ako Moskva ešte len začala letecké útoky) napísal, že v tomto roku príde do Nemecka 800 000 – milión utečencov. Kdepak soudruzi z N-ka udělali chybu?
Pointa na záver: o zásadnom vyhlásení Juliana Assangea a šéfa americkej rozviedky sa z drvivej väčšiny našich „serióznych“ médií nedozviete. V ére internetu a globálnej komunikácie už informácie nemôžete zatajiť a mať na ne monopol. Tzv. alternatívne médiá plné nepresností a niekedy aj výmyslov sú dôsledkom správania tých, ktorí sa považujú za „serióznych“ žurnalistov. To oni nás totiž dlhé roky klamali, zavádzali a zamlčiavali nám podstatné informácie, až im ľudia prestali veriť. Začali konfrontovať mainstreamové médiá s inými zdrojmi a keď tam našli vyvrátené lži alebo zamlčané informácie, začali veriť všetkému. Kritické myslenie v dnešnom svete dostáva poriadne na frak, už nie je najdôležitejšie získať informáciu, ale vedieť rozlíšiť, ktorá je pravdivá. Nedajme sa však zastrašiť a znechutiť. Chcem vás povzbudiť, aby ste sa nebáli poctivo hľadať pravdu. Budú vás nálepkovať, špiniť, možno aj šikanovať, urobia z vás ruských agentov (podobne ako druhá strana tára o Sorosových žoldnieroch), ale vydržte to. Nenechajme si vnútiť túto paranoidnú hru na všadeprítomných nepriateľov. Buďme slobodní ľudia, ktorí bez strachu hodnotia informácie na základe ich obsahu a nie na základe toho, z ktorej svetovej strany prišli. Pravda oslobodzuje.=
