Medzi rokmi 1860 a 1912 stúpol počet obyvateľov Barcelony z 140 tisíc na 587 tisíc. Mesto sa zaľudňovalo chudobnými poľnohospodármi, ktorí tu hľadali lepší život. Barcelona bola tiež centrom európskej pornografie, jej štvrť červených lucerien El Raval bola všeobecne vyhlásená. Do tejto preslávenej štvrti sa prisťahovala aj istá Enriqueta Martí. Tá v Barcelone nevidela Perlu Stredomoria, ale skôr Mesto smrti.
Martí bola šokovaná húfom detí, ktoré sa na uliciach El Raval živili prostitúciou. Chcela ich zachrániť, avšak spôsobom, ktorý bol hrozný a desivý. Lákala ich k sebe domov, tam je zabíjala a píla ich krv. Bola známa ako čarodejnica, používala najrôznejšie kosti, časti orgánov či ďalšie biologické materiály, a to všetko pochádzalo z tiel nebohých detí.
Zabíjala novorodencov aj deväťročné deti, staršie ako deväť rokov však nie. Používala ich vlasy, tuk, krv a kosti. Miešala z nich elixíry a predávala ich svojim zákazníkom. Tými boli ľudia, ktorí sa báli tuberkulózy – choroba, ktorá budila hrôzu. Nezdráhali sa preto za pochybné medikamenty zaplatiť vysoké sumy. A rozhodne sa nepýtali, odkiaľ Martí berie svoje substancie.
Odhaduje sa, že unášala deti z ulice dlhšie ako dvadsať rokov. Až potom bola zatknutá priamo vo svojom byte v El Raval. Nájsť dôkazy nebolo ťažké. Forenznými expertmi boli identifikované ostatky najmenej dvanástich detí. Presný počet vrážd sa nikdy nepodarilo zdokumentovať, vzhľadom k dĺžke jej vyčíňaniu a tiež vďaka tomu, že zmiznutie detí často nikto nenahlásil. Podľa niektorých bola Martí najväčším sériovým vrahom v dejinách Španielska.
Martí však nebola len vrahyňa, ale tiež kupliarka. Niektoré deti ponúkala zvrhlým pedofilom pre ich hrátky. Polícii napriek tomu odmietla prezradiť čo i len meno jediného zákazníka. Priznala sa však, že nútila sedemnásť rokov k prostitúcii jednu dievčinu a vykonávala početné potraty. Odmietala ale priznať akúkoľvek vraždu. Väčšina novín tej doby jej prisudzovala zabitie najmenej 40 detí.
Je otázkou, koľko vrážd by jej vlastne bolo prisúdených a ako silné by boli dôkazy. Lenže na súd nečakali jej spoluväzenkyne. Tie ju 12. mája roku 1913 v cele mučili a nakoniec zabili. To však pripravilo úrady o možnosť plne zmapovať činnosť a rozsah Enriquetiných zločinov. Desivá vrahyňa bola tak len v tichosti pochovaná na barcelonskom cintoríne Montjuïc.
Monštrum ide na slobodu! Brutálne zavraždil tri malé detičky a nabodol ich na plot
