Čiernu listinu, na ktorej je 15 ďalších Rusov či Ukrajincov a 18 firiem a organizácií, zverejnil Brusel v sobotu. Novo na nej figurujú aj separatisticke republiky.
Sankcie EÚ sa tak teraz týkajú 87 jednotlivcov a 20 organizácií. Všetci majú podľa agentúry ITAR-TASS do tohtoročného novembra zákaz vstupu do EÚ a ak sa ich aktíva objaví v niektorej európskej banke, musia byť zmrazené. Európske firmy majú s organizáciami uvedenými na zozname zakázané obchodovať.
Ďalšími potrestanými sú okrem iného predseda kremeľskej Bezpečnostné rady Nikolaj Patrušev či šéfovia oboch ruských rozviedok – riaditeľ kontrarozviedky FSB Alexander Bortnikov a šéf rozviedky SVR Michail Fradkov. Ich umiestnenie na čiernu listinu Brusel zdôvodnil ich „podielom na vytváranie ruskej vládnej politiky ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny“, citovala oficiálne stanovisko EÚ agentúra AFP.
Na sankčnom zozname sa tiež objavil čečenský vodca Ramzan Kadyrov. Ten bol na listinu zaradený kvôli svojim vyhlásením „podporujúcim nezákonnú ruskú anexiu Kryme a ozbrojené povstanie na Ukrajine“, argumentoval Brusel. Začiatkom júna čečenský prezident povedal, že je pripravený poslať na Ukrajinu 74 tisíc čečenských dobrovoľníkov, ak bude o to požiadaný. Podľa ukrajinskej tajnej polície SBU je v oddieloch vzbúrencov operujúcich na Ukrajine veľa Čečencov, podľa Kyjeva patrí k nejradikálnějšímu krídlu.
Moskva na novú vlnu sankcií reagovala konštatovaním, že Brusel už definitívne prijal pohľad USA a Kyjeva. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov varoval, že nové sankcie môžu mať vplyv na spoluprácu so Západom vo veci bezpečnostných otázok, informovala agentúra Reuters.
