Bolestná téma o živote a smrti
Napríklad po ťažkej mozgovej mŕtvici, kde nie je nádej na zlepšenie, pacienta v nezvratnom štádiu rakoviny, keď telo beznádejne zožierajú zhubné bunky. Človeka, ktorý je iba schránkou pre umelú výživu a zásobárňou pre odpad. Kde je hranica medzi liečením, poskytovaním pomoci a nezmyselným predlžovaním trápenia? Je to veľmi zložitá a citlivá otázka. V Holandsku, krajine známej revolučnými zákonmi, prijali aj nový zákon o eutanázii. Prosto povedané, povolili ju. Ak ste nebodaj stratili chuť do života, môžete vycestovať do priekopníckeho Holandska, kde napríklad možno tiež legálne kupovať ľahké drogy, a nechať si podať smrtiacu tabletku. Nie, také jednoduché to nie je. Podmienky pre dobrovoľný odchod zo sveta živých sú samozrejme pevne dané: Pacient musí byť smrteľne a neliečiteľne chorý. Musí trpieť neznesiteľnými bolesťami, byť pri vedomí a niekoľkokrát, opakovane, žiadať o pomoc pri smrti. O ukončenie života.
Mladá Belgičanka s depresiami chce umrieť, doktori jej povolili eutanáziu
Holandsko je skutočne prvou krajinou na celom svete, ktorá eutanáziu povolila. A okamžite v okolitých krajinách prepukli búrlivé debaty, kam ten náš svet speje. Ku slobode, či k zániku. Nie všetci totiž súhlasia so slovami holandskej ministerky zdravotníctva, že nemá nič proti tomu, aby sa starým ľuďom poskytla možnosť rozhodnúť o dobrovoľnom a aktívnom ukončení ich života.
„Sama som poznala dvoch 95-ročných starčekov, ktorí už nechceli ďalej žiť,“ vysvetľovala ministerka Els Borstová. „A obaja nechceli, aby ich usmrtil lekár, ale chceli to spraviť vlastnou rukou.“ Podmienkou pre súhlas so smrtiacou tabletkou je však rozhodnutie nezávislej komisie, zdôraznila ministerka.
Eutanázia, naozaj zaujímavá otázka. Môže o živote a smrti rozhodovať iba Boh, osud, alebo môže do tohto procesu zasiahnuť človek? Väčšinou platí, že je to vražda. Teda, trestný čin. Iní považujú za nehumánne, keď vidia utrpenie príbuzného. A väčšina z nás sa desí predstavy, že raz skončí takto bezmocne na aparátoch a hadičkách.
Ankety v susedných krajinách, ako je Rakúsko, Nemecko, Belgickou ukazujú, že vyše 60 percent aktívnych ľudí (16 až 60-ročných) si želá holandské právo aj vo svojej vlasti. Okolo 40 percent opýtaných si želá krátku a rýchlu smrť.
Čo na ale hovoria politici, cirkev, známe i neznáme osobnosti a najmä lekári? Ich názory sú rozpoltené a rozhodne nútia k zamysleniu.
Žiadala o eutanázii, chce ďalej žiť. Čilské dievča zmenila pohľad na svet
Primár, dr. G. Hollý (Slovensko):
„Pre mňa je to vražda“
„Za 30 rokov práce na intenzívnej jednotke sa na mňa žiadny pacient neobrátil s prosbou: ‘Nechajte ma zomrieť.’ To, čo sa deje v Holandsku, je podľa našich zákonov zabíjanie na žiadosť alebo dokonca vražda.“
Dr. Martin Salzer, chirurg (Rakúsko):
„Právo zvoliť si smrť“
„Chcem rozumnú diskusiu o dobrovoľnej smrti. Človek má mať právo rozhodnúť sám, po rozhovoroch s priateľmi, príbuznými a terapeutmi, kedy zomrie. Sú predsa situácie tak závažného utrpenia, že sa bolesť a utrpenie nedá zlúčiť s existenciou. Ak cirkev či politici tvrdia opak, domnievam sa, že sa vedome nechcú smrťou zaoberať. Ak si biskup Krenn myslí, že dobrovoľná smrť je vražda, neverím. Keby sa on dostal do situácie, kedy by rakovina rozožierala jeho telo, pochybujem, že by sa dobrovoľne nechal trápiť až do trpkého konca. Podľa mňa je kresťanské prikázanie, ľudské utrpenie prijímať a trpiacemu pomáhať – aj pri dobrovoľnej smrti.
Prajem si, aby pomoc pri umieraní nebola trestným činom. Ak je povolené prerušenie tehotenstva, mala by by dovolená aj eutanázia.“
Martin Ž., Vydavateľ, motorkár, (Slovensko):
„Chradnutie je mučivé a katastrofálne“
Muž na vrchole síl, ktorý žije vždy naplno. „Preboha, bol by som rád, keby mi odpojili všetky prístroje, ak by som mal už iba chradnúť a umierať. To je ničivé a katastrofálne a nikomu to neprajem. Okrem toho, nikdy sa nevie, či niekto iný nepotrebuje nejaký orgán, ktorý by sa dal zachrániť. Bol by som rád, keby som mohol nakoniec niekomu pomôcť. Ale v jednotlivom prípade je napriek tomu ťažké o eutanázii rozhodnúť.“
KlausJürgen Wussow, televízny seriálový herec, (Nemecko):
„Za istých okolností by som sám siahol po smrtiacej tabletke“
„Nik by si nemal prisvojovať všeobecne platnú odpoveď na otázku o dobrovoľnej smrti,“ varuje tento slávny takmer 70-ročný herec. Preslávil sa najmä úlohou primára na klinike Schwarzwald. „Pre jedného človeka znamená ochrnutie koniec zmysluplného života. Iný na invalidnom vozíku považuje svoj život za hodnotný a plný a nikdy by nechcel dobrovoľne odísť.“ KlausJürgen Wussow si ale dokáže predstaviť, že by sám siahol po tabletke smrti: „Keby som dlho ležal na intenzívnej jednotke, pri živote by ma udržiavali iba umelo a mal by som veľké bolesti.“
Romana Lesáková, podnikateľka (Slovensko):
„V posledných hodinách treba chorých zbaviť bolestí“
Romana pre necelým rokom pochovala mamu. 67-ročná žena mala rakovinu a dochovávali ju doma v láskyplnom prostredí. Na tému dobrovoľnej smrti sa nám vyjadrila: „Je ťažké o tom rozhodovať. Mne sa nepáči, že v nemocniciach tak ľahkomyseľne zaobchádzajú s na smrť chorými ľuďmi. Alebo, že im dokonca nahovárajú, že smrť je vykúpením. Existuje veľa možností ušetriť chorých v posledných hodinách krutých bolestí. Ak sa to dá, som zásadne proti smrtiacim tabletkám.“
Inge Meysel a Wilhelm Wieben, dôchodcovia, (Nemecko):
„Čas odchodu si zvolíme sami“
Legendárna, dnes 90-ročná herečka a bývalý televízny redaktor Wilhelm Wieben (65-ročný) sú nerozlučná dvojica a zastávajú jednotný názor. „Považujem nový holandský zákon za vynikajúci,“ hovorí Inge Meysel. „Mali by sme ho prijať tiež. Je to to najslušnejšie, čo si možno predstaviť.“ Herečka by ale neprosila nikoho o pomoc: „Spravím to sama.“
Aj pán Wieben chce určiť sám čas svojho odchodu: „Chcem zomrieť dôstojne, nie vegetovať na prístrojoch, ak by bola situácia beznádejná. Viem, že moji priatelia sa o postarajú o to, aby mi život nepredlžovali zbytočne.“
Dr. Heinz Ludwig, primár, Viedeň (Rakúsko):
„Zachovať ľudskú dôstojnosť“
„Eutanázia by nemala byť tabuizovaná téma. Treba, aby smrť bola ľudsky dôstojná, a nie neľudská fraška. Napriek tomu si myslím, že v dobre fungujúcom rodinnom a spoločenskom prostredí nie je eutanázia potrebná.“
Karol Slivka, programátor (Slovensko):
Má dvojaký názor
„Ak sú vážne chorí ľudia ešte pri plnom vedomí, mali by mať možnosť rozhodnúť sa sami,“ myslí si 35-ročný, zdravý muž. Zastáva názor, že nikoho by nemali nútiť znášať nezmyselné utrpenie, ak nie je žiadna možnosť liečby. „Smrť môže byť vykúpením z bolestí a trápenia. Ale, ak niekto leží v kóme a udržujú ho pri živote iba prístrojmi, odmietam eutanáziu. V takejto situácii môžu hrať rolu mnohé vplyvy. Napokon, žijú medzi nami ľudia, ktorí myslia iba na dedičstvo.“
Uschi Glas, herečka, (Nemecko):
„Vznikne smrtiaca turistika do Holandska“
77-ročná herečka stojí niekoľko rokov v čele nemeckej nadácie Hospiz. Táto organizácia má po celej krajine 50 penziónov, kde na poslednej ceste láskyplne sprevádzajú na smrť chorých pacientov. Nečudo, že táto žena na nový holandský zákon reaguje pohoršene: „To znamená zánik civilizácie a humanity!“
Eutanázia v Holandsku ju napĺňa obavami: „Istotne vznikne turistika za smrťou v Holandsku a mám hrozný strach, že podobný zákon sa presadí aj u nás. Pritom musí byť hrdosťou národa, ak sa dokáže postarať o starých a slabých. Práve kvôli našej minulosti (Hitler – pozn red.) treba byť mimoriadne opatrný pri slove dobrovoľná smrť.“ Obľúbená herečka sa obracia na politikov a občanov: „Musíme naopak prijať zákon o povinnosti starať sa o starých a slabých. Inak sa z lekárov a príbuzných, ktorí vyvíjajú duševný nátlak na chorých, stanú vrahovia.“
zed
La conoscenza e sempre un bene – Poznanie je vždy dobrá vec
Nič neľutujem, tvrdí Jack Kevorkian, bojovník za dobrovoľnú eutanáziu
Bývalý lekár Jack Kevorkian, ktorý sa preslávil poskytnutím eutanázií pre 133 smrteľne chorých pacientov, žiaden zo svojich činov neľutuje. Uviedol to ešte pred smrťou v exkluzívnom rozhovore pre spravodajskú stanicu CNN.
Dr. Smrť
„Nič neľutujem, vôbec nič,“ povedal hneď v úvode rozhovoru Kevorkian. Aj keď neskôr vyjadril ľútosť nad tým, ako sa správal k svojim rodičom a svojej sestre, svoje rozhodnutia ohľadne pacientov nikdy neoľutoval. Ako sa americký lekár arménskeho pôvodu priznal, ľutuje aj to, že sa o jeho prípade nikdy nehovorilo pred sudcami Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických (USA). „Na to ich tam predsa máme,“ dodal Kevorkian, ktorý dodnes bojuje za to, aby dobrovoľná eutanázia bola základným ľudským právom.
„Môj čas ešte neprišiel,“ zhodnotil vtedy 82-ročný lekár, ktorý strávil za pomoc pri asistovaných samovraždách osem rokov vo väzení. Podľa obhajoby pomohol podať smrtiacu látku pre 133 pacientov. Kevorkian si vraj zakaždým podrobne preštudoval ich lekárske záznamy vrátane zhodnotenia ich mentálneho stavu. Počas súdneho pojednávania sa však ukázalo, že minimálne v prípade piatich pacientov následná súdna obhliadka nepotvrdila žiadnu smrtiacu chorobu.
Kevorkian chce aj po návrate z väzenia naďalej bojovať v duchu svojho známeho výroku: „Úmrtie nie je zločin.“ Eutanáziu označuje vlastným pojmom, nazýva ju patolýzou, teda deštrukciou utrpenia. Dodnes ho vraj oslovujú ľudia s prosbou ukončiť svoj život. „Nedávno som mal troch bývalých šéfov firiem vo vynikajúcom zdravotnom stave, ktorí si želali umrieť,“ popísal svoje skúsenosti Kevorkian. Ako dodal, na ich žiadosti nereagoval.
Okrem boja za právo umrieť sa Kevorkian priznal ešte k ďalšej aktuálnej misii, ktorú by chcel pred svojou smrťou dokončiť. Svet by chcel varovať pred vyhynutím ľudskej rasy, čo by mala spôsobiť kultúra prehnanej spotreby.
Zdroj: TASR
Belgicko povolila sexuálnemu vrahovi eutanáziu. Za mrežami trpí
Radi zverejníme aj vaše názory a postrehy k tejto zaujímavej téme. Má človek právo rozhodnúť o vlastnej smrti, alebo ho treba za každú cenu udržiavať pri živote? Tešíme sa na vaše príspevky.
Redakcia
