Evelína chcela predať auto -záujemca bol jej vrah

Klaus V. je zúfalý. Jeho snúbenku a budúcu ženu brutálne zavraždili. A on teraz dáva vinu sebe. „Keby som bol prišiel domov včas a zabránil tej skúšobnej jazde, mohla Evelín ešte žiť,“ hovorí.

Strašný deň sa začal úplne normálne. Chemický laborant Klaus odišiel ráno do práce na svojom aute. Jeho snúbenka Evelína L. zostala doma, lebo dnes mala voľno. Dôvod na dovolenku bol prostý. 29-ročná Evelína zdedila po tete mercedes. Chcela ho predať a za utŕžené peniaze naštartovať spoločný život s Klausom. Dala do novín inzerát a v tento deň čakala, že sa ohlásia prví záujemcovia.

„Načo by nám boli dve autá a navyše drahý mercedes,“ hovorí Klaus. „Evelína mala zbierať záujemcov a dohodnúť s nimi stretnutie na večer, keď už budem doma aj ja. Určili sme dosť slušnú sumu, za ktorú sme ochotní auto predať a radšej sme postupne chceli zľavovať. Nechceli sme to robiť cez bazár, tam vám vždy hľadajú na aute chyby a snažia sa zraziť cenu.“

O to prekvapenejší bol Klaus, keď mu Evelína poobede zavolala do práce: „Počúvaj, Klaus, volal jeden záujemca, ktorý bol na prvý šup ochotný vziať si auto za tú cenu, na ktorej sme sa ráno dohodli. Ale má málo času, potrebuje kamsi cestovať, tak mi navrhol, že príde okolo štvrtej a spravíme si skúšobnú jazdu. Môžeš byť dovtedy doma?“

Klaus sľúbil, že sa bude snažiť prísť domov čo najskôr. Okolo pol štvrtej sa vypýtal z roboty a hovoril si, že to za pol hodiny musí pohodlne stihnúť. Normálne mu cesta netrvala dlhšie ako 20 minút. Ale akoby naschvál, práve v tento deň sa dostal do dopravnej zápchy a nemohol sa vymotať ani sem, ani tam.

Keď o 16.15 odomkol dvere na byte, zistil, že Evelína je už preč – mercedes tiež. Susedka mu hneď ochotne povedala: „Pred piatimi minútami nasadla s nejakým pánom do auta a vyrazili týmto smerom.“

Ako dlho môže trvať skúšobná jazda? Klaus nevedel. Sadol si v kuchyni za stôl a čakal. Prešla hodina, dve, tri, štyri. Bol strachom bez seba. Večer, keď už bola tma, išiel na políciu a zahlásil zmiznutie snúbenky. Nikto ho nevysmial, policajti mali dosť ustarané tváre. Okamžite začali pátraciu akciu.

Pre Klausa sa začala najhoršia noc jeho života. Z minút sa stali hodiny, z hodín týždne. Čas akoby prestal napredovať. Ráno okolo desiatej zazvonili pri jeho dverách policajti. V ich tvárach bol iba súcit. Opatrne mu oznámili, že našli Evelínu. Mŕtvu. Páchateľ ju škrtil do bezvedomia. A potom jej rozmlátil hlavu obrovským kameňom. Klaus bol bolesťou a smútkom bez seba.

O dva dni neskôr chytili aj vraha. Dvaja policajti v civile si všimli hľadané, ukradnuté auto a číhali na toho, kto doň nasadne. Keď muž odomkol dvere, nasadili mu putá.

Zatknutý Karol O. bol pre vyšetrovateľov dobre známa firma. Už niekoľkokrát bol trestaný práve za krádeže áut. Kradnuté autá väčšinou temnými cestičkami pašoval do zahraničia.
Pri prvých výsluchoch tvrdil, že mercedes kúpil od neznámej majiteľky. Po priamej konfrontácii so susedkou Klausa a Evelíny sa musel k činu priznať. Jeho najnovším trikom bolo práve odpovedanie na inzeráty v novinách. „Podľa hlasu som počul, že mercedes predáva mladá žena a že je doma sama,“ priznal do protokolu. „Preto som nástojil na skúšobnej jazde a tvrdil, že mám málo času. Dokonca som ju poprosil, aby si zobrala so sebou aj všetky papiere od auta, že načo by som chodil k nej do bytu. Ak sa mi auto bude páčiť, hneď spíšeme zmluvu a uzavrieme obchod.“

Evelína na návrh pristúpila. Naozaj zobrala so sebou aj všetky papiere. Karol O. so sadol za volant a chvíľu jazdil po okolí. Potom navrhol, aby si vyšli za mesto. Po nejakom čase predstieral čudný zvuk motoru a zabočil na lesnú cestu. Zastal a bez prípravy sa na mladú ženu vrhol.

„Chcel som iba to auto, nechcel som ju zabiť,“ bránil sa obvineniu z vraždy. „Ale ona sa tak strašne silno bránila, že sa to stalo…“

Vrah čaká na proces. Pre Klausa to však nie je žiadna útecha. „To mi moju Evelínu nevráti,“ hovorí so vzdychom. Snaží sa vyzerať hrdinsky, ale v očiach sa mu ligocú slzy.