S ex v partii, čo s tým…?

Minule som bola pozvaná blízkymi priateľmi na malú meninovú oslavu. Sama som bola zvedavá, čo sa z nej tzv. vykľuje. Bolo známe, že táto spoločnosť sa pýšila príjemnými ohlasmi. Tvorili ju zhruba štyria chlapci a päť dievčat. Pred letom ešte dve dvojice v páriku – Matúš a Lenka, Michal a Janka . Avšak človek mieni a pán Boh mení. A ako ubehlo leto aj tieto dva páry boli uhnané na rozchod. Celkom neprekvapivý fakt- hlavnú príčinu v tom mali pravdaže muži  – Michal Janku podviedol a Matúš Lenku opustil najprv len cestovne (vycestoval do zahraničia) , neskôr doslovne… A preto som bola veľmi zvedavá (oboznámená s týmto predchádzajúcim faktom), ako to vlastne na oslave bude vyzerať. Na moje prekvapenie sa party začala milo- Janka s Michalom vtipkovali o stošesť, Lenka  s Matúšom nekomunikovali, avšak ich spoločné ignorovanie nebolo násilné a skoro nikto si toho nevšimol. No po určitom poháriku sa aj triezva myseľ začne strácať, tak ako sebakontrola. Človek začína byť viac emočný a citlivejší. Taktiež nemôžeme zabudnúť na našu ľudskú pudovosť. A tak sa stalo, že Janka nakoniec skončila s Michalom a z počiatočného flirtovania vznikol náruživý sex s ex. A Lenka v snahe nadviazať s Matúšom kontakt dostala spŕšku nadávok na to aká bola nemožná a aká je …
Tu sa mi načrtla otázka, ktorú si kladú viacerí v páre v partii. Dokážeme po rozchode fungovať  tak, aby sa nenaštrbila naša spoločná skupina???

Viackrát sa stane, že v spoločnej partii si nájdeš tú tzv. spriaznenú dušu. Najkrajšie partnerstvá sú z priateľstva alebo nie je nad mať spoločný okruh záujmov a priateľov… Všetky tieto zastarané pravdy nás núkajú spraviť ten krok a hľadať alebo prijať ponuku toho, či toho. Niekedy pod tlakom, inokedy z racionálneho uváženia, občas z dôvodu iskrenia… No musíme si priznať nič netrvá dlho a večne… Možno dlho, ale večne???  Keď si začíname s tým či oným, máme na mysli- čo ak? Ako potom ďalej…

Naskytajú sa nám viaceré možností ako to môže vlastne dopadnúť:
Jednou z nich je práve prípad Janky a Michala. Stále sú kamaráti, pomaly uvažujú, či sa znova nedajú dokopy. Ich rozchodom alebo skôr Michalovým podvodom sa nič nezmenilo. Avšak z veľkej časti za to môže trpezlivosť a povaha Janky- žiadne scény, vždy mu podala ruku, prichýlila a nekvílila, keď išiel na rande s druhou. Postupom času si Michal uvedomil, aké zlatíčko má doma a teraz sa snaží on. Uznávam, že momentálne Janka, ktorá má navrch sa neponáhľa a užíva si všetky tie malé srandičky (ktoré muži na naše veľké prekvapenie dokážu urobiť, keď prihorieva). Michalove zakopnutie mu otvorilo oči a možno ich viac aj stmelilo. Urobil to raz, prečo by to nespravil aj druhý? – túto otázku necháme pani Destiny.
Druhým prípadom je práve Matúš a Lenka. Bohužiaľ, tí k sebe nemajú ani cestu späť, ani cestu vpred. Obidvaja sú ponorení do ich ignorovania, nestáva sa často, že sa objavia v ten jeden čas na tom istom mieste. Lenka sa snaží venovať ženskému osadenstvu partie, Matúš mužskému, popritom si hľadá iných spolubojovníkov za nudu. Keď sú spolu v skupine, automaticky si sadajú každý na iný koniec. Ahojte je asi jediné spoločné slovo, ktoré prehodia. Samotne to vplýva negatívne. Každý tomu „ dáva čas “, ale čo ak ani čas nepomôže, čo už bolo napáchnuté… Nemal by jeden zo skupiny odísť? A dá sa, že by sa taká pevná partia v nátlaku ex. hádok dokázala rozpadnúť??? Jeden by držal jednému, druhý druhému… A tak by mohol nastať reťazový efekt hromadného rozchodu… Je toto možné???

Asi najlepšie by bolo utiahnuť sa na určitý čas z okruhu spoločných blízkych a užívať si sám seba. Pravdaže chvíľku prežijeme obdobie plné emočného revu a plného vedra zmrzliny alebo sa snažíme vykúpiť obchod plný dobrých handier (však načo šetriť na ďalšiu dovolenku, keď spoločná nebude…). A treba sa obkolesiť minimálne jednou skvelou kamarátkou, ktorá si aj po päťdesiaty raz vypočuje ako sa cítite. Avšak po určitom období treba nájsť odvahu, pozrieť sa pravde do očí a povedať si „už som veľké dievča, ja to zvládnem… “ a vypraviť sa, ak máte naozaj veľkú odvahu, tak sama usporiadať sešlosť vašich spoločných kamarátov s tým, že pozveme aj jeho…  Ak sa obávame nejakej trápnej situácie ( ktorá sa nevylučuje, že nepríde ), nebolo by zlé nášho ex. pozvať osobne. Menší rozhovor a fráza typu: „ nie sme deti, na čo sa teda medzi sebou schovávať “, z vás nespraví dokonalú, ale predsa trošku vyspelejšiu ženu…

Ja osobne si myslím, že partnerstvá v spoločnej skupine neprospievajú ani vám, ani vašim kamarátom. Spoločné hádky sa prenášajú do vašej partie. A nie to, aby vám hrozili doslovné kopačky nielen od partnera, ale aj od partie… Preto zastupujem myšlienku- hľadaj si partnera mimo, ale s tým vedomím, že by sa páčil aj vašim kamarátom.  Je už potom len na vás, či si ho chcete zobrať na tú, či onú party alebo proste necháte doma (v prípade poslúchania s jeho kamarátmi). Vzťah nie je o tom tráviť každú spoločnú chvíľu a dusiť sa spoločnou prítomnosťou- hlavne tie dlhodobejšie. A preto občas neuškodí vyraziť si s okruhom svojich blízkych a pokecať si o tých najbežnejších veciach. Avšak z druhej strany taktiež neuškodí, keď svojho miláčika ukážete svojej partii a s úsmevom prijímate dotazy ako sú : „ ten sa k nám dokonale hodí alebo som rád/a, že si si našla takého skvelého chlapa… “
Jediné, čo na záver môžem povedať je, že či si to drahé dámy zariadime tak, či onak- nikdy nezabudnime, že okruh našich blízkych si tvoríme my.

Vaša Katarína