Dnes máme mobily a počítače plne fotiek ale, na konci 18. storočí a začiatku 19. storočí bolo fotenie stále bolo skôr raritou.
Keď potom človek zomrel, pozostalí na neho mnohokrát nemali žiadnu spomienku. Najať si umelcov na namaľovanie portréta bolo drahou záležitosťou. Rodiny si preto radšej zaplatila fotografa, ktorý im zosnulú drahú osobu vyfotil. Posmrtné snímky sa nám v dnešnej dobe môžu zdať brutálne, ale pre vtedajších ľudí to bola často skutočne jediná pamiatka, ktorá im po druhých zostávala.