Päť akademikov, vrátane známeho euroskeptika profesora Joachima Starbattyho, podalo proti nemeckému podielu na záchrannom balíčku žalobu na súde v Karlsruhe. Zatiaľ však nie jasné, ako dlho súdu potrvá, kým vynesie rozsudok.
Akademici pred rokmi napadli aj zavedenie eura v krajine, ale súd ich sťažnosti nevyhovel.
Starbatty a jeho kolegovia sa pri príprave žaloby odvolávajú na Lisabonskú zmluvu, článok 125, a dodatok No Bail Out (žiadne vykúpenie dlhu). Podľa tohto dodatku žiadny štát nemôže ručiť za iný členský štát. A práve tento dodatok vraj dohoda o pomoci Grécku obchádza.
Ako súd zareaguje na jeho žalobu, nevie zatiaľ nikto odhadnúť. Môže napríklad dôjsť k zastaveniu odoslania nemeckého podielu na záchrannom finančnom balíku pre Grécko, kým súd bude rozhodovať o tom, či je legálny. Niektorí právni experti sa však domnievajú, že vzhľadom na naliehavosť celého prípadu môže súd tiež povoliť, aby sa peniaze poslali hneď, ako návrh, ktorý už schválil parlament, podpíše prezident a medzitým sa bude žalobou zaoberať.
História tiež ukázala, že Ústavný súd v nemeckom Karlsruhe dokáže v naliehavých prípadoch rozhodovať veľmi rýchlo.
Podľa Starbattyho najlepším riešením gréckych problémov by bolo, keby krajina dobrovoľne vystúpila z eurozóny. „Keby mali vlastnú menu a mohli by ju devalvovať, získali by späť svoju konkurencieschopnosť. Ak by existovala grécka drachma, jej hodnota by sa musela prepadnúť o 40 %. Potom by stúpol vývoz a klesol dovoz, ale predovšetkým by tým stúpla atraktivita Grécka ako prímorského štátu. Ľudia by už nechodili na dovolenku do Turecka, ale do Grécka. A utrácali by tam svoje eurá a Grécko by na tom zarobilo,“ dodal.