Podľa NBS bankový sektor v SR pri takomto vystavení voči Grécku zostáva stabilný. „Celková expozícia slovenského bankového sektora voči riziku suverénnych štátov je nízka a z toho dôvodu prípadné zhoršenie ratingu jednotlivých titulov nemá zásadný vplyv na stabilitu bankového sektora,“ zdôraznila Kováčová.
Banky, ktoré oslovila TASR, vlastníctvo gréckych dlhopisov nepriznávajú. Vo svojom portfóliu ich nemá ČSOB, UniCredit Bank ani VÚB. TASR to potvrdili hovorkyne jednotlivých bánk.
Rovnaká situácia je aj v Slovenskej sporiteľni. „Uprednostňujeme investície do slovenských dlhopisov a v krajinách strednej Európy,“ priblížil jej generálny riaditeľ Jan Rollo.
„Volksbank Slovensko neeviduje žiadne grécke dlhopisy,“ konštatovala vedúca útvaru marketingu a komunikácie Jana Lukáčová. Poštová banka sa odvolala na zákon o bankovom a obchodnom tajomstve.
Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) do gréckych dlhopisov podľa centrálnej banky investovali ešte menšiu časť peňazí, len 1 % z 3,1 miliardy eur spravovaných prostriedkov, čo podľa NBS neohrozuje bezpečnosť investícií ich sporiteľov.
Dôchodkoví správcovia majú v prípade, že sa zníži rating držaného cenného papiera na úroveň špekulatívneho pásma, zo zákona povinnosť takýto finančný nástroj bez zbytočného odkladu predať, a to najneskôr do 180 dní od zistenia takejto skutočnosti. Lehotu im môže predĺžiť na požiadanie centrálna banka, ak je to odôvodnené záujmami ochrany sporiteľov.
VYBERÁME
NAJČÍTANEJŠIE
- Reklama -
