V New Yorku žil a pracoval fotograf, ktorý si hovoril Weegee, vlastným menom Arthur Feellig. Pohyboval sa v meste celebrít a vrážd. Odpočúval policajné rádio, bleskovo sa premiestňoval na miesta činu, natvrdo fotil mŕtvoly. Nefotografoval zďaleka len toto, bol majstrom čiernobieleho dokumentu. Ako prvý ukázal odvrátenú stranu svojho mesta.
Narodil sa v roku 1899 na dnešnej Ukrajine. V desiatich rokoch sa vypravil s matkou a tromi deťmi za otcom, ktorý ako tisíce ďalších odišli do Ameriky za živobytím. Rodina sa usadila v newyorskej štvrti brlohov Lower East Side, kde ľudia žili ako králiky v kotercoch. Z chlapca sa stalo dieťa ulice. Vystriedal mnoho povolaní – bol umývač riadu, mäsiarom a huslistom v kine.
V roku 1935 sa však stáva profesionálnym fotografom a novinárom. Pracuje zásadne v noci a fotografuje, čo zakrýva tma: travestitov, vraždy, vojny gangov, krvavé bitky, opilcov, nehody, milencov. S vtedy novou technológiou, predchodcom dnešného blesku. Aj preto pôsobia ľudia na jeho fotkách tak vydesene.
Weegee používal v práci kontroverzné metódy, ktorými by strčil do vrecka aj dnešných bulvárnych investigativcov. „Prenajal si izbu naproti policajnému riaditeľstvu. Odpočúval ich hovory. Mal svojich informátorov. Do starej chevroletky zabudoval policajnú vysielačku. Potom sa rozbehol na miesto činu alebo si vzal taxík. Bol tam často skôr ako oni,“ prezradil umelecký kurátor Brian Wallis.
Príliš sa nestaral o techniku fotografie. Jediné, čo ho zaujímalo, bolo zaznamenať situáciu, aby mal čo ponúknuť novinám. Jeho fotky kupovali Herold Tribune, Daily News, The Washington Post alebo The Sun.
Postupne zaznamenával nielen zločiny, ale aj nočných pijanov a milencov, mužov čelom k stene, publikum pobavené pohľadom na zranenú tlstú ženu, dievčatko v dave, ako fascinovane zíza na zohavené telo. Predstavoval Newyorčanom ich mesto, ako naozaj vyzerá. Ale tí ho mali za nechutného šmíraka. „Niekedy som užíval bočného svetla, aby nebolo vidieť všetku tú krv… aj mŕtvoly vyzerali celkom pokojne,“ napísal do jednej zo svojich kníh.
V roku 1945 publikoval Weegee svoju prvú fotografickú knihu s názvom Naked City (Nahé mesto), ktorá mu priniesla značný úspech. Stal sa vzorom, idolom všetkých fotografov a novinárov, kráľom „čiernej kroniky.“ Keď v roku 1968 Weegee zomrel na mozgový nádor, zanechal po sebe päť tisíc negatívov a tisíc päťsto kópií. Určite teda nepreháňal, keď tvrdil: „Fotoaparát je môj život. Vraždy sú môj biznis.“ 
