Galvanická kúpeľ bola predchodkyňou dnešnej elektroliečby. Hoci vyzerala bizarne a trochu nebezpečne, v skutočnosti bola bezbolestná a mala aj pozitívne zdravotné účinky.
Pacient, ktorého boleli napríklad kĺby alebo mal reumu, bol posadený na špeciálne kreslo a každú svoju končatinu vložil do kýbľa či inej nádoby. V nej bola voda a tiež elektródy, ktoré do nej púšťali prúd. Bolo to pomerne bezpečné, a to práve vďaka vode. Ak by pacient mal v ruke elektródu, prúd by do jeho tela išiel iba raz malou časťou, ale vo vode by vnímala prúd celá pokožka. Pacient mohol sedieť úplne oblečený, liečba nebola nijako bolestivá, na druhú stranu ani nebola príjemná.
Veľkú priekopníčkou a propagátorkou galvanického kúpeľa bola kanadská lekárka Jennie Troutová. Tá síce kúpeľ ako takú nevynašla, ale bola jej veľkou zástankyňou a urobila pre jej rozšírenie veľa. V roku 1875 otvorila v Toronte kliniku zameranú na tento druh liečby. Klinika bola určená iba ženám a mala veľký úspech. Neskôr začala ponúkať túto liečbu tiež chorým v charitatívnych zariadeniach, ktorí si ju sami nemohli dovoliť.
Dnes je elektroliečba bežne ponúkaná pacientom s rôznymi problémami. Už nemá síce podobu galvanického kúpeľa, však princíp zostáva v podstate rovnaký.
Najväčší bazén na streche mrakodrapu sa nachádza v Singapure, ľudia tam plávajú v oblakoch
