Štatistický úrad Elst uviedol, že hrubé disponibilné príjmy sa v druhom štvrťroku znížili v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2008 o 29,5 percenta. Pri započítaní inflácie sa tento pokles blíži 40 percentám.
Grécko od roku 2010 závisí od zahraničnej pomoci. Výmenou za záchranné úvery v celkovej výške 240 miliárd eur krajina musela prijať prísne úsporné opatrenia. Výdavkové škrty a zvyšovanie daní doplnené vysokou nezamestnanosťou však prudko znížili domácu spotrebu, ktorá sa na celkovom hrubom domácom produkte krajiny podieľala tromi štvrtinami. To bol najvyšší podiel zo všetkých 17 krajín eurozóny.
Vláda je teraz v spore s veriteľmi z Európskej únie a Medzinárodného menového fondu kvôli veľkosti rozpočtového deficitu pre rok 2014. Atény už nechcú ďalej znižovať mzdy alebo penzie, aby dosiahli potrebných úspor.
Grécka ekonomika sa nachádza už šiestym rokom v recesii. EÚ a MMF odhadujú, že v tomto roku hrubý domáci produkt klesne o štyri percentá, v budúcom roku by však už mal mierne vzrásť. Za roky 2008 až 2013 by celkový ekonomický pokles mal dosiahnuť 25 percent, napísala agentúra Reuters.
