Dnes, 6. marca 2013, na deň presne po 65 rokoch, premiérujem svoju Annu vo francúzskej komedii Moliérovho nasledovníka. Vtedy stál po mojom boku a školil ma herecký bard Andrej Bagar. Dnes ja tu stojím po boku svojich mladých kolegov a školím ich, ako majú žiť.
Režiséri mi málokedy dávali príležitosť zahrať si komické postavy. O to väčší mám pred nimi rešpekt. Tam sa nemožete schovať za veľkú myšlienku.Komédia buď je, alebo nie. Inak je to tragédia.
Na doskách historickej budovy SND hráme so Zdenkou Studenkovou veselohru hádam najpopulárnejšieho autora frašiek, samozrejme taktiež Francúza, Georgea Feydeaua „Chrobák v hlave“ nepretržite už dvadsať rokov v rekordných vyše štyristo reprízach Dúfam, že aj odpoveď na otázku „Kto zhasol svetlo?“ si zvedavý divák príde pozrieť aspoň toľkokrát.
MÁRIA KRÁĽOVIČOVÁ
Nie je nič lepšie ako pocit, že divák „ide s hercom“. A ak sa vydajú spolu na takúto cestu plnú zvratov, prekvapení a humoru, na konci ostáva v oboch, u herca aj diváka, úžasný pocit z naplnených očakávaní. Držme si teda vzájomne palce – zhasnime svetlo – v sále a tešme sa na nové zážitky!
ZDENA STUDENKOVÁ
Ďakujem Marínke Kráľovičovej, že dala dokopy výbornú partiu. Je to veselá hra o nevere a zbabranom podvádzaní, návod „ako to nerobiť“, so zdanlivo šťastným koncom. Ten, čo klame je klamaný a naopak. Mimochodom, veľmi vďačný námet pre nás pozorovateľov, pokiaľ sa nás netýka osobne. Pre mňa je to komediálna príležitosť, aké mám rád. Temperamentná rola o vyhováraní sa a klamaní, až natoľko, že sa sám často zamotám a vymotávanie sa z klamstva je síce umenie, ale najmä veľká zábava. Ďalšou skúsenosťou pre mňa je, že s hrou precestujeme celé Slovensko: veľmi sa teším na slovenské mestá a na našich divákov.
JÁN KOLENÍK
V komédiách hrávam často, a preto mi priprástli k srdcu. Najmä situačné komédie, ktoré majú nielen vtipné dialógy, ale kladú dôraz na neustále dejové zvraty. To je aj tento prípad, preto si ma hra podmanila. Je totiž na nás na hercoch, čo z tých humorných situácií dokážeme vykresať a čo všetko dokážeme divákovi ponúknuť.
Pre mňa je práca na tejto komédii jedinečná v tom, že aj keď som už s Marínou hrala v televíznych inscenáciách či v seriáli, na javisku po jej boku stojím vôbec po prvý raz.
ZUZANA TLUČKOVÁ
Čo môže byť lepšie ako byť hereckým partnerom hneď niekoľkých profesionálov prvej ligy? Camoletti mi to umožnil a ako bonus mi nadelil pani Marínu. Po prvý raz sme sa stretli… no, stretli, možno si ma ani nevšimla, lebo som mal iba taký malý štek, na javisku Slovenského národného divadla v Havlovom „Odchádzaní“, ktoré, mimochodom, režíroval môj pedagóg a súčasný režisér tohto projektu Peter Mikulík.
Tentoraz mám príležitosť vyskúšať si aj svoju komediálnu polohu, s ktorou som sa doteraz stretol len zopárkrát. Moja postava je síce typovo zhodná s tými, do akých ma zvyknú obsadzovať, ale táto je napísaná s istou dávkou humoru, čo mi dáva priestor vymýšlať, fabulovať a herecky si ulietať. Novinkou je pre mňa hlavne projekt zájazdového divadla, také čosi som doteraz neabsolvoval, ale veľmi sa na to teším.
BRAŇO DEÁK
Skúšanie komédie „Kto zhasol svetlo“ bolo pre mňa veľkou školou, keďže som sa prvýkrát stretla s hrou takéhoto salónneho žánru. Navyše som mala tú česť stretnúť sa na spoločnom javisku s herečkami veľkého rozmeru, akými pani Kráľovičová, Studenková či Tlučková pre mňa sú. Vždy profesionálne a vždy napáditosťou a elánom nabité dámy mi nemálo dali, a preto som vďačná, že môžem byť skromnou súčasťou tejto inscenácie. Apropó: čerešničkou na torte sú naši krásni chlapci, ktorých som si mohla poriadne – v rámci roly – užiť, najmä Janka, s ktorým bola radosť skúšať. Verím, že túto radosť budú s nami zdielať aj naši diváci.
KRISTÍNA SVARINSKÁ
