Začali si všímať vznik tohto nápoja a venovali mu patričnú pozornosť. Výroba sa rozrastala a to neuniklo pozornosti kráľov. Pivo sa používalo ako platidlo a samozrejme bolo dodávané na panovnícke sídla.
V epose o Gilgamešovi sa píše o premene poľného človeka Enkidua v kultúrneho človeka. A ako inak, pomocou piva. Gilgameš poslal k Enkiduovi krásnu ženu, ktorá mu hovorila: „Jedz chlieb, pretože to patrí k životu, pi pivo, pretože je to zvyk tejto zeme.“ Aj v báji o stvorení sveta sa píše: „Pred Anšara predstúpili bohovia, plní radosti jedli chlieb a pili pivo, sladkým nápojom svoje hrdlá prelievali a ako popíjali, nálada stúpala, tackali sa a boli ľahkej mysle.“ Z obdobia starej Mezopotámie sa dochoval aj najstarší zákonník na svete. Vydal ho kráľ Chamurapi. Mimo iných zákonov sa v ňom uvádzajú aj tresty týkajúce sa čapovania piva: „Kto bude miešať vodu do piva, bude utopený v sude alebo lievikom bude liate do neho pivo tak dlho, kým neumrie,“ alebo “ Šenkárka, ktorá si nechá preplatiť čapované pivo striebrom, miesto aby prijala jačmeň, bude utopená. Ten istý trest čaká šenkárku, ktorá predáva špatné pivo.“ O vážnosti a obľube piva svedčí skutočnosť, že v priebehu nespočítateľného množstva vojen platil v Babylone nepísaný zákon, že v dobytom meste sa ušetril pivovar pred zničením.
Z úrodného babylonského kraja sa výroba piva rozšírila do iných častí vtedajšieho sveta. Pivo sa pilo v starom Egypte, v starom Ríme i Grécku. S pivom sa obchodovalo, platilo sa ním a dávalo sa otrokom a poddaným namiesto výplat. V starom Egypte sa pivo považovalo za nápoj bohov. Sprvoti varenie piva bolo výsadou faraónov. Neskôr sa rozšírilo medzi vysokých kňazov a šľachtu. Pri stavbe pyramíd robotníci dostávali popri cesnaku, cibuli a chleba aj pivo. Dokonca armáda, faraónovi úradníci a mnohí štátni zamestnanci dostávali časť platu v pive. V období panovania faraóna Ramsesa II. Veľkého bolo pivo najobľúbenejším nápojom v Egypte. Stalo sa obetným darom, ktorý vladári venovali chrámom. Za vlády dynastie Ptolemaiovcov sa začali budovať prvé štátne pivovary. Vláda asi najznámejšej panovníčky z tohto rodu, Kleopatry, je považovaná za zlatý vek pivovarníctva v Egypte.
Pivo poznali aj v starom Ríme a Grécku. Varilo sa v celom okolí Stredozemného mora. Najznámejší grécky lekár Hippokrates používal pivo ako liek. Predpisoval ho hlavne proti horúčke a nespavosti. Sám pivu neholdoval a pretože na Apeninskom i Gréckom polostrove rástla vínna réva, pivo sa stávalo nápojom chudobnejších vrstiev a privilegované vrstvy obyvateľstva pili víno. Pivo začalo strácať na popularite.
V rokoch pred začiatkom nášho letopočtu sa pivo varilo z rôznych obilovín, najčastejšie z jačmeňa, pšenice a vody. Až príchodom slovanských kmeňov na územia Európy v 6. storočí nášho letopočtu sa objavujú prvé zmienky o pridávaní bylín do piva. Zvlášť jedna bylina značne vylepšovala chuť piva. Bol to chmeľ. Aj napriek tomu, že pivo sa prestávalo variť v južných zemiach Európy vo veľkom, pretrvalo varenie piva do dnešných čias. Vďačíme za to nielen starým Germánom, ale i starým Slovanom.
Čo sa týka kvality a chuti, pivá vyrábané v staroveku i v stredoveku nemali ani zďaleka takú chuť, farbu a vôňu ako pivo vyrobené dnes. Starí Sumeri, Babylončania i Egypťania pili pivo slamkou, pretože pripomínalo skôr riedku kašu ako mok. Teplé podnebia týchto krajín vôbec neprospievali kvalite piva. Podliehalo rýchlo skaze. Úpadok hygieny v Európe v časoch stredoveku, morové obdobia, nepriali výrobe piva. To sa vyrábalo z vôd riek a rybníkov. Nedostatok ľadu počas leta spôsoboval straty pri výrobe piva. Až technické revolúcie, vynález pary, parného motora, transmisie, posunuli výrobu piva kúsok dopredu. Veľké zásluhy na priblížení sa piva k dnešným pivám majú predovšetkým páni Pasteur, Groll a Ing. Poupě. Louis Pasteur v jednej svojej knihe popísal vplyv teploty na kvalitu piva a položil základy pasterizácii piva. Josef Groll vynašiel plzeňský slad a položil základ na výrobu všetkých pív typu Pils. František Ondřej Poupě vo svojej knihe „Umenie variť pivo“ položil základy moderného varenia a kontroly varného a kvasného procesu pri výrobe piva. Týmto trom ľuďom vďačíme za to, že pivo sa od druhej polovici 19. storočia začalo podobať kvalitou a chuťou dnešným pivám.
V 19. a 20. storočí sa objavili prvé chladničky, sacharometre, hliníkové a nerezové materiály. V každom veľkom meste, dedine a na rôznych usadlostiach sa varilo v tom čase pivo. Investovať do nových zariadení, zväčšiť výrobu a pokryť dopyt po pive si väčšina pivovarov nemohla dovoliť. Začali sa spájať, zlučovať do väčších firiem. Objavili sa prvé národné a neskôr nadnárodné pivovary. Tieto postupne skupovali konkurenciu a tlačili svoje pivovary k efektívnejšej a lacnejšej výrobe. Výsledkom týchto snáh sú obrovské nadnárodné konglomeráty, ktoré sa svojou produkciou začínajú vzďaľovať pojmu kvalitné a poctivé pivo. Táto nadradenosť sa nepáčila mnohým sládkom, ktorí odchádzali do dôchodku. Títo si začali variť pivo doma a keď zistili, že to nestačí pre nich ani pre ich priateľov, začali vznikať prvé mikropivary. V 20. storočí v sedemdesiatich rokov sa začali množiť ako huby po daždi. Zmena režimu v bývalom Československu priala vzniku mikro, mini a malých pivovarov. Pivovar Sessler je jedným z nich a hoci svojou maximálnou kapacitou výroby, 7500 hl za rok, sa radí skôr k pivovarom, súčasným postavením a výrobou ho možno zaradiť k malým pivovarom.
HISTÓRIA PIVA V TRNAVE
História výroby piva v Trnave siaha až do 14. storočia. V roku 1419 dostalo mesto výsadu variť a predávať pivo, čím sa legalizoval stav zo 14. storočia. V roku 1752 dostala Trnava povolenie na výstavbu nového pivovaru. Postavili ho za hradbami mesta a radní páni ho prevádzkovali od roku 1783 do konca prvej polovice 19. storočia. Spravidla bol pivovar neustále v prenájme. Posledný nájomník bol Mojžiš Kopper, ktorý ho napokon aj kúpil. Hospodársky úpadok pred začiatkom technickej revolúcie sa nevyhol ani Trnave. Posledné záznamy o varení piva sa datujú rokom 1867. V roku 1872 zapísali do obchodného registra Jozefa Sesslera so synmi, ktorí odkúpili priestory pivovaru. Po získaní povolenia na výrobu sladu a rekonštrukcii objektov zahájil výrobu sladu. Výroba piva v Sesslerke sa obnovila až v 21. storočí, v roku 2008.
Martin Zielasko
