Stovky rokov sa hovorí o bájnom Napoleonovom poklade. Malo ísť o zlato a vzácne predmety ulúpené z Moskvy, ktorú Napoleonove vojská dobyli v roku 1812. Potom ale museli Francúzi utekať, celá obrovská armáda postupne zamrzla a zlato zmizlo. Historik Vjačeslav Ryžkov prišiel s tvrdením, že vie, kde sa poklad nachádza.
Poklad je podľa neho na dne jazera Bolšaja Rutaveč pri obci Rudnja na západných hraniciach s Bieloruskom. Na dne jazera majú byť zlaté prúty, zliatky, šperky, delá, staré brnenie a dokonca veľký kríž z kremeľskej Zvonice Ivana Veľkého.
Predchádzajúce teórie predpokladali, že poklad bol zakopaný do zeme ustupujúcimi vojakmi. Iné teórie sa zase zmieňovali o jazere Semlevskaja pri Smolensku, ktoré sa vraj objavilo aj v armádnych záznamoch. Ale nebolo tam nikdy nič nájdené.
Ryžkov ale tvrdí, že jazero Semlevskaja hralo predsa len v príbehu svoju úlohu. Napoleon tam totiž poslal vojenský oddiel, so stovkami saní naložených truhlami. Chcel, aby všetci videli, kam konvoj ide, ale bola to len návnada. Druhú skupinu poslal tajne k jazeru Bolšaja Rutaveč, a práve táto skupina viezla poklad.
Potomkovia Napoleona a Wellington súperia dodnes. Miesto vojny investujú
Ryžkov vychádza z chemickej analýzy vody v jazere, ktorá ukázala nezvyklú koncentráciu iónov striebra. Francúzi vraj dokonca na jazere postavili malú priehradu, aby ho čiastočne vysušili a postavili na jeho dne kryptu pre poklad. Tá sa nachádza 50 metrov od brehu. Uložili do nej poklad a jazero zase zatopili.
„Napoleon nenahádzal poklad v sudoch do vody, na to bol príliš šikovný. Pochoval ho do podvodného zámku, ktorý nechal pre ten účel postaviť,“ hovorí Ryžkov.
Lenže iní odborníci sú k tejto teórii veľmi skeptickí. „To je úplná fikcia. Je nemožné, aby Napoleon poslal „vlak“ zo 400 vozidiel k nejakému jazeru. Vari mali Francúzi potápačské vybavenie, aby vykonali takú komplexnú operáciu,“ pýta sa posmešne napríklad profesionálny hľadač pokladov Vladimir Poryvajev.
Pravdou je, že francúzska armáda bola na ústupe v tak zúfalom stave, že budovanie priehrad, stavanie krýpt a prevážanie obrieho pokladu bolo úplne mimo možnosti zúbožených a vyhladovaných vojakov. Napriek tomu Ryžkov ďalej trvá na svojom a je rozhodnutý svoje tvrdenie časom aj dokázať a poklad v jazere nájsť.
