V čase, keď viedol Nemecko do vojny, bol Adolf Hitler závislý na kokaíne a denne konzumoval 80 rôznych liekov vrátane testosterónov, opiátov, sedatív a preháňadiel. S ich pomocou udržiaval nemeckého diktátora pri živote a plnej sile jeho osobný lekár Theodor Morell.
Tieto menej známe skutočnosti z Hitlerovho života odkrýva vo svojej knihe „Keď Hitler bral kokaín“ britský historik Giles Milton. Popisuje Hitlerov pravidelný denný režim, ktorý začínal raňajkami s miskou ovsenej kaše a ľanovým olejom, po ktorej nasledovali prve injekcie. Neobvyklý koktail drog, ktoré sú dnes označované za nebezpečné, návykové a nelegálne, mu vpichol do žíl jeho osobný lekár Theodor Morell (1886-1947), ktorý pre Hitlera pracoval od roku 1936. Viac ako deväť rokov podával nemeckému kancelárovi amfetamíny, barbituráty a opiáty v takom množstve, až sa preslávil ako ríšsky špecialista na injekcie. Niektorí z führerovho vnútorného kruhu ho podozrievali, že chce Hitlera zabiť.
Hitler už dlhú dobu trpel zdravotnými problémami vrátane žalúdočných kŕčov, hnačiek a chronického nadúvania, ktoré bolo tak príšerné, že musel po každom jedle odísť od stola, aby uvoľnil z čriev obrovské množstvo plynov. Tieto ťažkosti sa paradoxne zhoršili, keď v roku 1931 prestal jesť mäso a prešiel na čisto vegetariánsku stravu. „Zápcha a kolosálna plynatosť sa objavuje v takej miere, s akou som sa zriedkakedy predtým stretol,“ zapísal si Morell do svojich lekárskych záznamov. Avšak Hitlera ubezpečil, že má zázračné lieky, ktoré mu od týchto ťažkostí pomôžu. Začal mu najprv podávať malé čierne tabletky nazývané Antiplynové pilulky Dr Küster. Hitler ich bral šestnásť denne bez toho, aby tušil, že obsahujú množstvo strychnínu, čo je smrteľný záchvatový jed. Hoci síce zmiernili nadúvanie, spôsobili mu výpadky pamäte a nezdravo žltkastú pleť.
Okrem tráviacich ťažkostí trpel Hitler od rána tiež slabosťou a závratmi. Morell mu preto pichal injekcie s vodovou tekutinou zmiešanú s práškom, ktorý bol zabalený v balíčkoch zo zlatého staniolu. Nazýval ho Vitamultin a nikdy neprezradil, akú látku presne obsahuje. O jej účinkoch svedčí to, že Hitler už pár minút po aplikácii vstal ako znovuzrodený z kresla a bol nabitý energiou. S prácou svojho doktora bol tak spokojný, že ho zaradil do najužšieho kruhu nacistickej elity. Odporúčal ho aj ostatným, tí ale Morella neznášali kvôli jeho zovňajšku, nepríjemnému telesnému pachu a nedôveryhodným lekárskym praktikám.
Esesácky lekár Ernst-Günther Schenck poňal k Morellovým medikamentom takú nedôveru, že sa mu jedného dňa podarilo jeden zo „zlatých balíčkov“ ukoristiť. Testoval ho v laboratóriu a zistil, že sa jedná o amfetamín. Hitlerovi to však bolo jedno, na Morellovu liečbu bol už tou dobou plne závislý.
Najviac prekvapuje, že mu lekár predpisoval tiež kokaín. Ten sa síce v tridsiatych rokoch príležitostne užíval na liečebné účely, ale vždy v extrémne nízkych dávkach a v koncentrácii menej ako jedno percento. Morell však Hitlerovi drogu podával vo forme očných kvapiek a v desaťnásobnom množstve! Tak koncentrovaná dávka zrejme prispela k Hitlerovmu psychotickému správaniu.
Hitler si vyvinul na kokaíne závislosť a po čase začal prášok rovno šňupať. Hoci v ňom vyvolával pocit pohody, nijako nepovzbudzoval jeho sexuálny apetít. Na posilnenie mužnosti musel preto Morell použiť iné medikamenty. A tak zakaždým, keď chcel Hitler stráviť noc s Evou Braunovou, musel si pichať injekcie s výťažkom z býčích žliaz a prípravok nazvaný Testoviron, ktorý obsahoval mužské pohlavné hormóny testosterónom.
Dlhodobé vedľajšie účinky toľkých liekov, najmä amfetamínu, ovplyvňovali Hitlerovo nepríčetne a nevyspytateľné správanie. Najzreteľnejšie sa to prejavilo na stretnutí Hitlera s Mussolinim v roku 1943. Nemecký vodca dve hodiny na svojho talianskeho spojenca hystericky kričal. „Môžeme si byť úplne istí, že Morell dal Hitlerovi nejaké tabletky, keď išiel navštíviť Mussoliniho. Bol úplne nabitý energiou a hovoril, drmolil celkom jasne pod vplyvom drogy,“ uviedol historik Tretej ríše Richard Evans.
Ako sa vojna chýlila ku koncu, Hitlerov zdravotný stav sa rapídne zhoršoval. Paže mal tak rozpíchané a plné krvavých podliatin, že Eva Braunová obvinila Morella, že je „injekčný šarlatán“. Avšak Morell Hitlera liečil až do posledných dní jeho života, ktoré trávil v berlínskom bunkri.
