Hitler, ktorý toľko brojil proti židovským finančníkom a zbohatlíkom, sám miloval peniaze. Vedel je nielen šikovne zarobiť, ale aj zatajiť. Podľa historikov nazhromaždil viac ako miliardu ríšskych mariek, (v prepočte zhruba štyri a pol miliardy eur), ktoré mal uložené na tajných kontách vo Švajčiarsku.
Na rozdiel od svojho súputníka Hermanna Göringa, ktorý sa vyžíval v okázalom prepychu, však Hitler pred nemeckým národom vystupoval ako skromný muž, ktorý je takmer bez peňazí, a nemá preto ani vlastný bankový účet. Pravým dôvodom, prečo si nechal nemecký diktátor peniaze vyplácať zásadne na ruku, bolo jednak, aby sa vyhol plateniu daní a jednak aby nepodráždili nemecký ľud. Než sa mu z pozície diktátora podarilo zmeniť zákony tak, aby bol navždy oslobodený od platenia daní, pripravil vraj Nemecko na daniach o takmer 3 milióny eur.
Značná časť Hitlerovho bohatstva vyplývala z honorárov a tantiémov za knihy. „Nacistická biblia“ Mein Kampf bola v škole povinným čítaním a ríša ju navyše venovala každému novomanželskému páru ako svadobný dar. Hitler tiež inkasoval licenčné poplatky za každú známku, na ktorej bola jeho podobizeň, a poberal tiež honoráre za verejné vystúpenia. To všetkým mu vyplácal štát, inými slovami nemeckí daňoví poplatníci. Nezanedbateľnú časť Hitlerovho majetku tvorili taktiež cenné umelecké diela a predmety, ktoré nacisti odcudzili Židom.
Avšak toto všetko malo zostať pred nemeckým národom navždy utajené. Vo svojej poslednej vôli, ktorú Hitler spisoval v berlínskom bunkri tesne pred spáchaním samovraždy, si dal veľa záležať na tom, aby vzbudil dojem muža, ktorý vlastne nemá čo odkázať. „Všetko, čo vlastním, patrí, ak to vôbec má nejakú cenu, strane,“ napísal.
Hitlerove obrazy nie sú nič moc, napriek tomu sa predávajú za balík
