Richard Lintner si zase zaspomínal na vynikajúci kolektív a najdlhších sto sekúnd v hokejovom živote.
„Zlatí chlapci“ teraz budú sledovať výkony svojich nástupcov, ktorí majú na turnaji dvoch škandinávskych superdejísk ambície, ktoré sa s ich érou porovnávať nedajú. Kým terajší výber ide okrem iného tuho bojovať o priamy postup na OH, vtedajšie hviezdy NHL bojovali na MS aj za pocit skrivodlivosti z okolností olympijského turnaja v Salt Lake City. „Celý šampionát bol perfektný. Keď bola posledná sekunda finále s Ruskom a buly v našej tretine, už som vedel, že sa nič nemôže stať, aj keď ho prehráme. No a potom samozrejme oslavy a návrat domov za našimi fanúšikmi. Bolo to nezabudnuteľné a asi najkrajší hokejový okamžik v živote,“ povedal Višňovský, ktorý ešte stále brázdi klziská v zámorskej NHL v drese Anaheimu.
Pred desaťročím pôsobil v tíme Los Angeles Kings spolu s Jozefom Stümpelom a Žigmundom Pálffym. Práve posledný menovaný po náročnej zámorskej sezóne otáľal s príchodom na šampionát. „Žiga som prehováral ja. Najprv nechcel a hovoril, že je unavený, tak som mu povedal ‘pozri, poďme tam, tie dva týždne nás už nezabijú. Nemusíme ísť do prípravy, pôjdeme rovno na to.’ Nakoniec sme išli všetci traja aj s Jožkom Stümpelom. Žigo bol hlavný stroj na góly, on to tam ťahal a vo všetkom mal prsty, takže som rád, že sa mi ho nakoniec podarilo prehovoriť,“ uviedol tridsaťpäťročný zadák.
Že sa to oplatilo, svedčí aj ďalšie tajomstvo, ktoré vytiahol. Pálffy sa pri otázke na zlaté oslavy len pousmial, na čo Višňovský reagoval, že sa ani nečuduje. „Ja si oslavy v Bratislave pamätám veľmi dobre, ale vôbec sa nečudujem Žigovi, pretože viem, prečo si ich nepamätá,“ uviedol so smiechom: „My mu tie spomienky vždy pripomenieme a on sa na tom s nami zase rád zasmeje.“
Najproduktívnejší bek zlatých MS Richard Lintner je vďačný, že mohol hrať vo vynikajúcej partii, aká sa v Göteborgu zišla. „Prvé mi napadne, že som mal možnosť hrať s fantastickými hokejistami. Niekoľkokrát sme sa stretli veľmi dobré mužstvo s veľkými menami a toto je jeden z tých razov, kedy som si to uvedomoval a som rád, že som si mohol zahrať s týmito chalanmi,“ uviedol.
Tridsaťštyriročný obranca priznal, že po víťaznom zásahu Petra Bondru v závere finále s Ruskom sa sekundy vliekli ako celé roky. „V hokejovom živote to bolo určite najdlhších sto sekúnd. Všetci sme boli psychicky nastavení na predĺženie a keď Bondra ten gól dal, zrazu sme si uvedomili, že by sme ten zápas naozaj mohli vyhrať v 60 minútach. Mám z toho oveľa väčšie emócie a spomienky, ako keby sme vyhrali 3:0. Vlastne je super, že to takto dopadlo,“ dodal.
