Len ťažko by sme v histórii civilného letectva hľadali kurióznejší prípad, než bol ten z roku 1990, kedy sa kapitán lietadla dostal počas letu nedobrovoľne von z kabíny lietadla. Z dôvodu závady čelného skla lietadla britských aerolínií podtlak kapitána lietadla vysal z kabíny a pilot skončil prišpendlený zvonku ku kabíne. A aký bol nešťastníkov ďalší osud?
Let spoločnosti British Airways sa vydal ráno 10. júna 1990 z Birminghamu do španielskej Málagy. Paluba bola skoro zaplnená, v lietadle sedelo 81 cestujúcich. Medzi pilotmi bol aj kapitán Tim Lancaster. Od vzletu do vystúpenia do piatich tisíc metrov nič nenasvedčovalo dramatickým udalostiam, na palube vládla dobrá atmosféra, letušky sa vzorne starali o pasažierov a piloti sa zrovna chystali na raňajky. Aby sa najedli v čo najväčšom pohodlí, rozopli si bezpečnostné pásy.
Zrazu sa ale z pilotnej kabíny ozvala strašná rana. Stalo sa niečo, čo by len ťažko niekto očakával. Zdanlivo bezpečne pripevnené čelné sklo lietadla sa zrazu vymrštilo do priestoru a zmizlo kdesi v mrakoch. S cestujúcimi sa začali triasť sedačky a lietadlo začalo strácať výšku. Pilotom miesto pokojných raňajok začal boj o život.
Deväť rokov od najväčšej hokejovej tragédie! Pilot mal falošné doklady!
V tú chvíľu do kabíny búšil víchor s rýchlosťou 600 km/h. Prvý dôstojník sa aj tak hrdinsky bojoval s riadením. Niečo bolo ale zle a nešlo len o vylomené sklo. Ako sa vzápätí ukázalo, kapitána Tima Lancaster vytiahol podtlak z kabíny a skúsený pilot k zdeseniu dôstojníka visel prišpendlený z vonku na bočnom oknu kabíny! Jeho nohy zostali zaklinené do riadiacich pák, ktoré tak kapitán tlačil dopredu. Tým sa deaktivoval autopilot a lietadlo začalo klesať.
Lietadlo z Kostariky do Mexika nemohlo odletieť, pretože piloti boli "nacenganí"
Tim Lancester sa každú chvíľu mohol uvoľniť a vyletieť von do neznáma, čo by znamenalo istú smrť. Záchrana našťastie prišla včas od jedného zo stevardov, ktorý kapitána na poslednú chvíľu zachytil. Spolu s ďalším kolegom Tima držali za nohy, aby nemohol odletieť.
S kapitánom to ale aj tak vyzeralo blede, nezdalo sa, že by bol nažive. Vonku čelil ohromné sile vetra a len ťažko sa mohol nadýchnuť. Jeho uniforma ho k tomu nemohla uchrániť pred mrazivou teplotou okolo -13°C.
„Stále som ho držal, ale slabli mi ruky a nakoniec mi vykĺzol,“ rozprával stevard Ogden. „Myslel som, že ho stratím, ale prúd vzduchu ho ohol do tvaru písmena U okolo okien. Tvár mu búchala do okna, z nosa a z rany na hlave mu tiekla krv, jeho paže sa chveli a vyzerali, že meria aspoň meter osemdesiat. Najdesivejšie boli jeho vytreštené oči. Kým budem žiť, nikdy na ten pohľad nezabudnem,“ zveril sa.
Medzitým sa pilot pokúšal čo najrýchlejšie klesať. Tiesňové volanie sa mu kvôli veľkému hluku podarilo poslať až za dlho, ale nakoniec dostal povolenie na pristátie v Southamptone. Hoci pilot čelil kritickej situácii, pristáť s poškodeným lietadlom nakoniec dokázal. Hoci sa to zdalo neuveriteľné, Tim Lancaster podivnú a nebezpečnú príhodu prežil. Utrpel omrzliny, rad podliatin, mal na dvakrát zlomenú pravú ruku, zlomený ľavý palec, ale žil.
A prečo okno vypadlo? Odpoveď je prostá, bolo zle priskrutkované. Údržbári v časovej tiesni použili iné skrutky, ako tie, ktoré boli predpísané. Keď lietadlo vystúpilo do určitej výšky, nedokázali skrutky vydržať pretlak a okno povolilo.
