Hostia platia za hluk

1702
Nezvyčajný nápad zrealizoval penzionovaný stredoškolský riaditeľ Tom Davis z pennsylvánskeho mestečka Cresson. Sám je veľkým nadšencom vlakov a všetkého, čo súvisí so železnicami, preto postavil neveľký penzión rovno pri frekventovanej železničnej trati!
Malý hotel má iba päť izieb s oknami, ktoré sú iba tridsať metrov vzdialené od rušnej železnice s troma pármi koľají. Po trati denne prehrmí priemerne šesťdesiat ťažkotonážnych nákladných vlakov s mohutnými lokomotívami, ťahajúcimi svoj náklad cez vysoké kopce západnej Pennsylvánie. V hoteli v tom čase nepočuť vlastného slova a podľa vyjadrenia hostí „chvenie cítite až kdesi v mozgu…“
„Práve to je dôvod, prečo sme sem prišli,“ hovorí Scott Hausmann z New Yorku, ktorý do Cressonu prišiel prenocovať so svojím šestnásťročným synom. Hostia sa v hoteli príliš nevyspia, ale láka ich sem niečo iné – majú radosť z rachotu prechádzajúcich vlakov. Podľa zvuku niektorí z nich dokonca vedia určiť typ vlaku. Napríklad nákladný vlak naložený uhlím vydáva nízky, dunivý zvuk, vlak naloženými autami rachoce ako štrkáč. Istá lokomotíva firmy General Electric si pre svoj charakteristický zvuk vyslúžila prezývku „Kvičiaci démon“.
Hostia, bez výnimky fanatici do vláčikov, prichádzajú do vytrženia, ak sa práve v blízkosti hotela križujú naraz tri vlaky – to je pre každého z nich vrcholný zážitok. Celý hotel je zariadený štýlovými doplnkami – obrazmi lokomotív a vagónov, cestovnými poriadkami, plánikmi, starými železničnými mapami. Každá z izieb je zariadená v štýle a farbách niektorej železničnej spoločnosti.
„O zábavu a rozptýlenie hostí sa nemusím starať,“ hovorí spokojný majiteľ, ktorý má penzión po celú sezónu obsadený na 75 percent.“ Postarajú sa o ňu vlaky. Dá sa povedať, že mojím „hlučným“ spoločníkom v podnikaní je práve železničná spoločnosť Conrail…“                (yi)