Leto roku 1964 bolo v americkom štáte Florida obzvlášť horúce. Horúčava však nebolo tým pravým dôvodom, prečo do hotelového bazéna skočila skupinka černochov. Išlo o zámernú provokáciu zo strany černošského hnutia, ktorá mala pritiahnuť pozornosť svetovej verejnosti k problému rasovej segregácie v USA.
Vďaka následnému incidente americký kongres po dlhých obštrukciách konečne schválil zákon o ľudských právach. Nechtiac sa o to zaslúžil jeden prehnane „čistotný“ hotelier.
Udalosti predchádzali zatknutie černošského vodcu Martina Luthera Kinga vo floridskom mestečku Saint Augustine 11. júna 1964. King sa totiž dožadoval obsluhy v hotelovej reštaurácii Monson Motor Lodge, kam mali černosi zakázaný vstup. Bol obvinený z nedovoleného vniknutia na cudzí pozemok.
Z väzenia King poslal list svojmu priateľovi rabínovi a požiadal ho o pomoc. Za týždeň pred vchodom do inkriminovanej reštaurácie kľačal na zemi tucet židovských rabínov a hlasno sa modlili za černošské práva. Všetci hneď putovali za mreže. Išlo o najmasovejšie zatknutie rabínov v doterajšej americkej histórii.
Protesty vyvrcholili 18. júna 1964, kedy do hotelového bazéna skočila skupina aktivistov prevažne tmavej pleti. Manažérovi hotela Jamesovi Brockovi rupli nervy, privolal policiu a do bazéna nalial silne žeravú kyselinu chlorovodíkovú, aby z neho černochov vypudil. Bol pritom vyfotený a ikonická fotka priniesla jemu aj hotelu Monson Motor Lodge nechcenú publicitu na titulných stránkach novín.
Pod tlakom rozhorčenej verejnej mienky zatlačil americký prezident Lyndon B. Johson na americký kongres, aby konečne schválil zákon o ľudských právach, ktorý by definitívne ukončil rasovú segregáciu a diskrimináciu. Podarilo sa.
Bývalý vojnový veterán, vzorný kresťan a člen slobodomurárskej lóže James Brock nepretržite riadil hotel ďalších 40 rokov, než ho predal inému hotelierovi. Ten pamätné miesto černošského odporu napriek protestom bývalých aktivistov zbúral a v roku 2005 na jeho mieste postavil nový hotel Hilton.
