Hypatia bola staroveká učenkyňa, ktorá bola veľmi zapálená pre vedu. Vo svojom zápale dosiahla pozoruhodné úspechy, ale zašla príliš ďaleko a niekedy ignorovala realitu, v ktorej žila. A to sa jej zrejme nakoniec stalo osudným.
Vedci v staroveku to všeobecne mali veľmi ťažké a bývali neraz obvinení z čarodejníctva alebo iných nekalých praktík. Boli podozriví a skôr než vážnosti sa dočkali podozrievania a klebiet. A čo ešte, keď išlo o ženu!
Hypatia bola dcérou známeho gréckeho vedca Theon Alexandrijského. Narodila sa niekedy medzi rokmi 350-370 v Alexandrii. Po otcovi zdedila záujem o vedu a celkovo bola mimoriadne bystrá. Zaujímala ju najmä astronómia, matematika a filozofia. Zostrojila niekoľko veľmi kvalitných astroláb. To boli niečo ako prastaré počítača, strojčeky schopné vypočítať polohu hviezdnych telies v danej chvíli a na danom mieste.
Nebola príliš zbožná, alebo aspoň dostupné pramene nehovoria o tom, že by bola kresťankou. V jej čase sa pritom kresťanstvo mocne šírilo. Kresťanstvo bolo v rímskej ríši v tom čase už dokonca štátnym náboženstvom. Ona však bola skôr ateistka. Pápež Teofil Alexandrijský, ktorý bol v tom čase hlavou cirkvi, o Hypatii vedel, ale nijako proti nej ani jej žiakom nezasahoval. Hypatia totiž vyučovala svojich žiakov vedeckým disciplínam. Horšie to začalo byť, keď Teofil zomrel.
Hypatia bola populárna a mala kontakty s poprednými predstaviteľmi mesta. V Alexandrii proti sebe povstali zástupcovia rôznych náboženstiev, stretali sa hlavne Židia, kresťania a pohania alebo uctievači dávnych kultov. Do toho prebiehal dramatický boj o moc nad mestom. Hypatia v tom nehrala prakticky žiadnu úlohu, len okrajovo vnímala zmeny nálad v spoločnosti.
Cez to, že bola chránená samotným rímskym prefektom Alexandrom Orestesiom, bola obvinená jeho politickým rivalom Cyrilom Alexandrijským, prefektom Alexandrie. Ten obvinil verejne Hypatiu, o ktorej dobre vedel, že je Orestesiova chránenka, z čarodejníctva. Nešlo mu o Hypatii, ale o oslabenie Oresta. K súdu ale ani nestihlo dôjsť. Keď sa Hypatia vracala z výučby, bola napadnutá zúrivým davom kresťanských kňazov a ich veriacich. Odvliekli ju ako čarodejnicu do kostola, vyzliekli, prebodali jej telo a potom spálili.
Cyril nechal spáliť celú alexandrijskú univerzitu, prenasledoval tiež učencov a filozofov, ktorí húfne utekali z mesta. Možno, že keby sa Hypatia viac zaujímala o dianie v politike a v uliciach, stihla by z mesta utiecť. Ona však bola plne pohltená svojou prácou a vedeckým skúmaním. Zaplatila za to životom. Zaujímavé je, že Cyril Alexandrijský je dodnes považovaný v kresťanských kruhoch za svätca, hoci sú dobre zdokumentované jeho brutálne zásahy proti učencom v Alexandrii.
Vďaka náboženskému fanatizmu a netolerancie, ktorú voči učencom, ale aj pohanom alebo Židom Cyril Alexandrijský vyvolal, prišiel antický svet o nadanú a vzdelanú vedkyňu. O jej osude bol natočený aj celovečerný film s názvom Agora s Rachel Weisz.
Odhalenie obsahu 2000 ročného papyrusu o zanedbanom sexe! Čo pred nami doteraz skrývala Rímska ríša?
