Prirodzená väzba a spolupráca oboch organizácií totiž stále ostáva „neuveriteľne vágna“. Slovenský prezident Ivan Gašparovič to uviedol dnes na bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave.
V súvislosti s finančnou krízou pokračoval, že v EÚ i NATO sa treba sústrediť na ozdravenie verejných financií každého člena. Za nevyhnutné považuje „preskupenie a zdieľanie zdrojov a kapacít na projekty inteligentnej obrany a na cieľavedomé investície do inovácií a nových technológií“. Bezpečnostná agenda v európskej politike je podľa Gašparoviča dlhodobo poddimenzovaná, čo znižuje relevantnosť Európy ako partnera pri riešení globálnych otázok.
„Spojené štáty vytvárajú v NATO stále väčší priestor európskym spojencom pre zodpovednosť a je len na nás, ako s touto zodpovednosťou naložíme. Bude to mať vplyv na budúci význam a atraktívnosť Aliancie i na podobu strategického partnerstva EÚ-NATO,“ konštatoval.
Prezident Slovinska Danilo Türk uviedol, že v EÚ by politici nemali zabúdať na to, že hlavným účelom únie je bezpečnosť a stabilita Európy. Vyslovil sa za posilňovanie euroatlantického spojenectva, ako aj zbližovanie NATO a Ruska.
V spoločnom bloku na konferencii vystúpil aj prezident Chorvátska Ivo Josipovič, ktorého krajina sa na budúci rok stane novým členom EÚ. Poďakoval sa Slovensku za ratifikáciu prístupovej zmluvy a vyjadril očakávanie, že aj ostávajúci členovia EÚ urobia tak čo najskôr.
Pripojenie Chorvátska k EÚ za aktuálnych ekonomických problémov podľa neho svedčí o optimizme nielen v jeho krajine, ale aj v samotnej EÚ. „Ukazuje víziu, že širšia EÚ môže byť kľúčový hráč nielen na európskom území, ale aj globálne. Ukazuje tiež atraktivitu európskej idey, atraktivitu pre konkrétne krajiny a atraktivitu pre EÚ samotnú,“ povedal.
