Ivan Milat, postrach Austrálie miloval zbrane a lov.

Súrodenci Milatovci pripomínali skôr malý zločinecký gang než funkčné rodinu. Pre otca – imigranta z Chorvátska – a austrálsku matku, bolo 14 deti jednoducho príliš veľa na zvládnutie. Časť synov tak mala od detstva problémy so zákonom. Medzi nimi aj Ivan, piate dieťa, narodený 27. decembra 1944.
Chudobná robotnícka rodina žila uzavreto, tak povediac pre seba. Čo sa stalo doma, doma aj zostalo. Deti mali po okolí povesť malých kriminálnikov, ale časté návštevy polície na rodinnej farme v Guildford k ničomu neviedli. Potrestám ich, len sľuboval otec policajtom.

Mladík bol často k videniu s puškami, rodina si dokonca na jednej časti farmy urobila vlastnú strelnicu. „Veľmi sme si nerozumeli, stále ma mlátil. Asi preto, že som bol slušné dieťa,“ povedal austrálskej televízii ABC mladší brat George.

Ivan sa stal postupne posadnutý svojím vzhľadom. Pracoval na svojich svaloch, upravený musel byť vždy aj dom a záhrada. Nikdy ani nepil alkohol. Akákoľvek chybička jeho okolia ho rozčúlila. Začal byť tiež veľmi dominantný, všetko a všetci museli byť pod jeho kontrolou.
Ako teenager nastúpil Milat do miestneho obchodíku s ovocím. Šancu mu dal šéf Peter Cantarell. „Robil so mnou asi rok. Zo začiatku bol veľmi pracovitý,“ povedal majiteľ obchodu ABC. Potom urobil Cantarell tú chybu, že sa stal ručiteľom, keď si chcel Milat kúpiť auto. Akonáhle Milat auto dostal, prestal chodiť do práce a ani neplatil splátky. Keď si Cantarell sťažoval, Milat a jeho bratia začali obťažovať jeho rodinu. Hádzali kamene na dom, neskôr ho vykradli. Nakoniec sa Ivan a jeho brat Bill s Cantarellom pobili.

 „Ivan už ako dieťa chodil z prúseru do prúseru. Zastavila ho vždy až polepšovňa či väzenie,“ opísal brat George. „Veľkú časť svojho mladého života strávil Ivan za mrežami.“ Tam ho dostali väčšinou drobné krádeže či krádeže áut. Raz si trúfol napríklad aj na kasárne a odniesol odtiaľ vojenský sejf. Polícia ho väčšinou ale veľmi rýchlo chytila.

V roku 1971, keď mal 26 rokov, znásilnil dve stopárky, ktorým hrozil nožom. Polícii sa ho ale nepodarilo usvedčiť. O štyri roky neskôr sa Milat zoznámil so 17ročním dievčaťom Karen, ktorú si nedlho potom vzal. Vo vzťahu sa ukázal Milat ako žiarlivý despota. Manželku nepúšťal z domu, ak mu nepovedala, kam a prečo ide. Ženu zastrašoval a mlátil.

Medzitým pracoval Ivan Milat ako cestár. Zatiaľ čo ostatní jeho kolegovia po službe v krčme popíjali pivo a preháňali miestne dievčatá, on sedel v rohu bare, popíjal colu a čítal si knihy o zbraniach. V batohu mal so sebou vždy obrovský nôž, ktorým si krájal jablká. „Ten nôž bol ale tak veľký, že by s ním mohol krájať koňa,“ povedal vtedajší Milatov šéf Don Bortwick. „Ivan bol ale hlavne samotár.“

V roku 1987 došlo k nevyhnutnému, Karen od neho utiekla. „Strašne ho ten rozchod štval. Mohol ale za neho on, mlátil ju. Jej mama kvôli tomu na Ivana dokonca zavolala políciu,“ hovoril  George Milat. 13. júla 1989 súd ich manželský vzťah rozviedol. O rok neskôr sa začali v austrálskej buši strácať turisti. Vynahradzoval si Milat to, že stratil človeka, ktorého mohol ovládať?

25. januára 1990 mladý britský turista Paul Onions stopoval na ceste zo Sydney. Usmievavý austrálsky vodič ho oslovil v obchode pri ceste, mladík bol rád, že sa zvezie. Sadol si dopredu. V jednej chvíli vodič zastavil, hrabal sa pod sedadlom a potom vytiahol zbraň. Onions vyskočil z auta a začal od neho utekať. Nie rovno, ale kľučkoval – tak, ako ho to predtým naučili v armáde. Potom začali okolo neho lietať guľky. Jedno z áut idúci proti nemu zastavilo. Onions bol zachránený. Vodič odviezol Brita na miestnu policajnú stanicu, kde podal výpoveď. Tá sa stane za štyri roky kľúčovým dôkazom pri procese s najhorším sériovým vrahom Austrálie …

„Už od 10 rokov snívala Caroline o tom, že sa pozrie do Austrálie. Prečo? To neviem,“ rozprávala o svojej dcére Jackquie Clarkeová. Vo svojich 21 rokoch si Britka Caroline Clarkeová sen splnila. V Melbourne stretla podobne starú Velšanku Joanne Walters. Spolu so rozhodli vydať na brigádu – zber ovocia. Dievčatá chceli šetriť, cestovali preto stopom. Naposledy boli videné 18. apríla 1992, keď mali na chrbte batoh so spacákom a stanom.

Keď ani do konca mája Clarkeová nezavolala svojim rodičom, začali si v Británii robiť obavy. „Vždy keď z rodiny niekto niečo oslavoval, ozvala sa. Začali sme hovoriť, čo sa s ňou asi mohlo stať,“ popísal otec Ian Clarke. Clarkeovi vyrobili letáky s portrétmi oboch dievčat a rozoslali ich po austrálskych moteloch.
19. augusta 1992 sa vydali dvaja bežci do lesa Belanglo v Novom Južnom Walese. Pri joggingu narazili na rozkladajúce sa telo. Keď sa na miesto dostavila prvá policajná hliadka, našli policajti Roger Gough a Suzanne Robertsová 30 metrov od mŕtvoly ďalšie telo. Detektívi veľmi rýchlo potvrdili, že telá patrí nezvestné britským turistkám. Waltersová mala 14 bodných zranení – niektoré v oblasti chrbtice -, ktoré ju paralyzovali. Clarkeová bola desaťkrát strelená do hlavy.

Polícia zostavila špeciálny tím, ktorý viedol skúsený kriminalista Clive Small. Lenže polícia nemala žiadne poriadne stopy ani svedkov. Vypracovaný profil vraha naznačoval, že pôjde o samotára, tvrdo pracujúceho robotníka, ktorý má rád strelnej zbrane. Jeden z tipov tak mieril aj na rodinu Milatových. Lenže chýbali dôkazy a tak ani nedostali detektívi povolenie k domovým prehliadkam.
V októbri 1993 našiel náhodný okoloidúci ľudskú lebku a niekoľko kostí v odľahlej časti lesa Belanglo. Rovnako ako v prvom prípade našli policajti neďaleko ďalšie kostru. Pozostatky patrili austrálskemu páru Deborah Everistové a Jamesovi Gibsonovi. Everistová mala ťažko poškodenú lebku, na dvoch miestach prerazenú, mala na nej aj rezná zranenia. Gibson bol osemkrát dobodaný, jedno z porezanie do oblasti krku ho muselo paralyzovať.

Polícia začala tušiť, že ide o sériového vraha. Všetky štyri obete boli okradnuté, niektoré sexuálne napadnuté, ich veci zmizli. Vrah používal strelnú zbraň a nôž. „Boli tu aj náznaky, že boli obete zviazané, čo tiež vraždy spájalo,“ povedal detektív Small. Polícia sa rozhodla les Belanglo poriadne „prečesať“. Cez 300 policajtov sa predieralo hustou austrálskou bušou.

1. novembra 1993 našiel seržant Jeff Trichter ďalšiu lebku. Neskôr bol nájdený aj zvyšok pozostatkov. Ukázalo sa, že patrí Nemkám Simone Schmidlové z Regensburgu, ktorá zmizla 20. januára 1991. Mala najmenej osem bodných zranení, niektoré paralyzujúce chrbticu. Na mieste objavu lebky Schmidlovej bolo nájdené aj oblečenie, ktoré patrilo iné zmiznutej nemeckej stopárke Anje Habschiedovej.

Jej telo a telo jej nemeckého priateľa Gabora Neugebauer bolo objavené o tri dni neskôr. Habschiedová bola bez hlavy, tá sa nikdy nenašla. Neugebauer mal v hlave 6 strelných zranení.

Polícia zistila, že vrah postupne utrpenie svojich obetí zväčšoval. Nechal ich žiť dlhšie, mučil ich a znásilňoval. V novembri 1993 sa zúfalá polícia obrátila na verejnosť. Dostala vyše 5000 telefonických hovorov. Jedným z volajúcich bol Brit Paul Onions, ktorý si uvedomil, že aj k jeho prepadnutí došlo v januári 1990 v lese Belanglo.

Onions bol tou dobou už dávno späť doma. Polícia mu ale zaplatila cestu a on sa vydal do Austrálie. Detektívi mu predložili fotky podozrivých. Onions muža, ktorý ho napadol, poznal. Bol to Ivan Milat. Kriminalisti zistili, že Milat nebol v čase vrážd v práci, mal vždy voľno.
22. mája 1994 dostala polícia povolenie k domovým prehliadkam u Milata a jeho rodiny. Za úsvitu obkľúčila Milatov dom skupina policajtov oblečených v čiernom s nepriestrelnými vestami, vyzbrojená brokovnicou a samopalmi pod vedením detektíva Smalla.
V 6.36 podľa serveru Daily Mail policajný vyjednávač Wayne Gordon vytočil číslo Ivana Milata. Policajti vedeli, že vo vnútri domu má veľké množstvo strelných zbraní, preto ho chceli dostať von. Gordon s Milata vyjednával dlhých 30 minút, než sa ho podarilo presvedčiť, aby sa vzdal.

Polícia potom v jeho dome a v domoch jeho príbuzných zabavila 300 vecí, mnoho z nich bolo identifikovaných ako patriace siedmym obetiam. Okrem toho policajti našli neuveriteľný arzenál zbraní, ktorý by sa skôr hodil menšej armáde.

27. júla bol Milat odsúdený na sedem doživotným trestom a osemnástich rokom za mrežami bez možnosti prepustenia. Jeho prípad dodnes budí emócie, pretože na začiatku 90. rokov zmizlo v Austrálii viac turistov-stopárov a ďalších mladých ľudí, než sa našlo. Je tak možné, že mal Milat na konte viac ako sedem obetí. „Podľa môjho sú najmenej tri alebo štyri vraždy, ktoré Milat spáchal, ale nemáme pre to dôkazy,“ povedal kriminalista Small.
Milat nikdy nepriznal vinu a vo väzení čas od času proti niečomu protestoval. V januári 2009 si na protest proti svojmu väzneniu odrezal malíček, ktorý chcel zaslať Najvyššiemu súdu. O dva roky neskôr si hladovkou chcel vymôcť získanie hernej konzoly Playstation, schudol 25 kíl, ale nič nezískal.

V roku 2010 sa Milatov 17-ročný prasynovec Mathew rozhodol príbuzného napodobniť a zabil v lese Belanglo sekerou rovnako starého Davida Aucherlonieho. Komplic Cohen Klein všetko točil na video. Mathew Milat dostal od súdu trest 43 rokov väzenia.
Činy Ivana Milata sa v roku 2005 voľne inšpiroval aj austrálsky horor Wolf Creek.

„Caroline nám stále chýba. Pri akejkoľvek rodinnej oslave to cítite. Vzala by si niekoho? Mala by deti? Je to smutné premýšľanie, „ povedal stanici ABC otec Caroline Ian Clarke.