Tento jeho prezieravý návrh nielenže naznačuje budúce smerovanie ruskej zahraničnej politiky po roku 2012, keď bude Putin pravdepodobne zvolený za ruského prezidenta, ale je zároveň zdvihnutým prstom pre Európsku úniu, ktorej sa vytvorí priama a veľmi vážna ekonomická i politická konkurencia.
Vážna preto, lebo Eurázijskú úniu vytvoria silné ekonomiky, hodnotovo ani systémovo nelietajúce vo vzduchoprázdne ako napríklad ekonomika USA a niektorých krajín EÚ, ale budú to krajiny s obrovskou rozlohou, počtom obyvateľov – čiže aj pracovných síl, pevným základom obrovského nerastného bohatstva a kapitálu. Nemyslím tým len spojenie bývalých sovietskych republík – V. Putin má totiž určite rozpracované perspektívy takejto iniciatívy aj ďalej do budúcnosti a predpokladám, že do tejto únie by napokon vstúpili aj silné štáty Čína a India.
Ak sa takýto projekt v tejto novej svetovej epoche podarí vytvoriť, bude to najsilnejšie ekonomické a politické zoskupenie na svete, pri ktorom budú veľmoci ako USA či Veľká Británia a vôbec aj rozpadajúca sa Európska únia len trpaslíkmi na mape sveta. Vladimir Putin vie presne, čo robí, a správne si svoju aktivitu aj načasoval – kým EÚ sa snaží federalizovať a ničiť národné štáty, Putin ide smerom zvýrazňovania národných identít a národných ekonomík. Ľahko si domyslíme, ktorá z týchto ciest má v budúcnosti väčšiu nádej na úspech.
