Žiarlila na ňu aj smrť? Najprv jej vzala milovaných mužov. Potom ju obrala o krásu a zdravie. Rakovina ju takmer už zabila. Ale Jackie jej vytrhla z pazúrov posledný triumf. Naposledy pozvala najbližších a vzala osud do vlastných rúk…
19. mája 1994 v New Yorku silne pršalo. Mrakodrapy Manhattanu boli zahalené do hustých oblakov. Jackie Onasisová stála pri obloku svojho 15-izbového bytu a to, čo vidí v odraze zrkadla sa jej vôbec nepáči: stará, na kosť vychudnutá žena, s hlbokými vráskami a vpadnutými očami do modrošedej tváre. Je to jej vlastná tvár a stekajúce kvapky na obločnom skle vyzerajú ako slzy…
Biograf David Heymann prácne zrekonštruoval posledné dni slávnej ženy a odhalil utajovanú pravdu: Bola na konci svojich síl, telo rozožrané rakovinou, žiadna nádej či východisko. Vtedy sa rozhodla.
Jackie bola silná žena. V živote si toho vytrpela dosť. Krásna manželka obľúbeného prezidenta, záletníka a notorického neverníka, ktorého roku 1963 zavraždili pred jej očami. Horor z atentátu sa jej pred očami premietal v ťažkých snoch až do smrti. Neskôr musela prekonať nenávisť Američanov za to, že sa roku 1968 vydala za gréckeho miliardára a milovníka mnohých žien, Aristotela Onasisa. Z najmilovanejšej ženy USA sa razom stala najnenávidenejšia. Bolelo to veľmi. Ale choroba bola ešte zákernejšia.
Zabijak mafie tvrdí: Ja som zabil Kennedyho, mieril som mu na pravé oko
Nevládala stáť na nohách
Jackie nechcela, aby jej život umelo predlžovali. Chcela zomrieť s čistou mysľou. Priečilo sa jej umierať v anonymnej, sterilnej nemocnici. Už nevládala pozerať na blikajúce prístroje, znášať v nose hadičky a v predlaktí infúzie. Planého vegetovania mala po čase dosť. Deň pred smrťou jej lekári nahlas povedali to, čo sama vedela: „Rakovina lymfatických uzlín je neliečiteľná. Pokročila tak ďaleko, že nemôžeme viac robiť.“ Jackie požiadala, aby ju preložili domov. Museli ju niesť na nosidlách. Už nevládala chodiť.
Začalo sa to kašľom
Takto vyvrcholila síce krátka, ale zato neúprosná choroba. Päť mesiacov predtým, na Vianoce 1993 bola na jachte svojho posledného druha Mauricea Templemana. Plávali v Karibiku, bolo teplo, popíjali šampanské a jedli homáre. Zrazu Jackie začala vykašliavať krv. K tomu dostala hnačky, horúčku, bolesti. Prechladnutie, či žalúdok? Jackie a Maurice prerušili dovolenku, odleteli súkromným lietadlom do New Yorku. „Nie, chrípka to nie je,“ konštatoval lekár. Nasledovali testy, vyšetrenia. Lekár si všimol zdurené uzliny. Diagnóza bola mrazivá: Rakovina!
Rakovina rozožiera všetky orgány
Jackie ihneď vyhľadala najlepších špecialistov. Ale útechu jej dať nemohli: „Tento druh ochorenia zachváti najprv uzliny, potom črevá, slezinu, v poslednom štádiu kožu, kosti, pečeň a pľúca. Šance sú minimálne. Je nám to strašne ľúto.“
Jackie sa už predtým naučila žiť s osudovými ranami. Podobné bezútešné slová nepočula po prvý raz. Presne to isté jej povedal lekár roku 1992, keď zistil, že má Alzheimerovu chorobu. Prejavuje sa stratou pamäti. Aj s touto neliečiteľnou chorobou sa naučila žiť. „Mám strach, že naraz nebudem vedieť, kto som.“ Od tej chvíle nosila so sebou lístočky s menom a adresou.
Syn venoval kostnú dreň
Aj teraz, o dva roky neskôr, prijala správu statočne. Začala bojovať. Podrobila sa chemoterapii. Pri nej jej zlyhal krvný obeh. Syn John (v medzičase tiež mŕtvy) jej daroval kostnú dreň. Bola však príliš slabá na transplantáciu. Nevládala jesť, schudla na 45 kg, ruky, nohy, tvár sú iba kosti obtiahnuté zvráskavelou kožou. Má 64 rokov, vyzerá na vyše 80. Navyše jej vypadali všetky vlasy.
V apríli museli Jackie operovať žalúdočné vredy. Po návrate domov sa s Mauriceom vybrala na prvú a poslednú vychádzku do Central Parku. Bledučkú Jackie s parochňou na hlave zachytili fotografi. O niekoľko dní musela späť do nemocnice. Opäť sa zrútil krvný obeh. 18. mája lekári konštatujú: „Zostáva vám niekoľko dní života.“ Jackie chce domov. „Chcela zomrieť dôstojne, v kruhu svojej rodiny,“ píše Heymann. „A najmä chce sama určiť kedy.“
19. mája nastal deň konca. K Jackie pricestovala dcéra Caroline, syn John s manželkou a Maurice Templeman. Od katolíckeho kňaza prijala posledné pomazanie. Podvečer poslala všetkých von z izby, že si troška oddýchne. Zostala celkom sama. Zmiešala si silnú dávku morfia s práškami na spanie. Smrtiaci koktail. Vie, že morfium ochromí beztak slabé dýchanie.
Keď sa rodina po polhodine vrátila, Jackie ležala na posteli bez pohybu. Dýchala pomaly a ťažko, nevládala hovoriť a upadla do kómy. Už sa neprebrala. 0 22.19 hod. Jacqueline Kennedy-Onasisová vydýchla naposledy.
sprac. zed…
